Vyučovanie Fa v New Yorku

23. marca 1997

Preto�e �ijem ďaleko a delia n�s oce�ny, nie je ľahk� stretn�ť sa s vami. Ale aj keď ma nem��ete vidieť osobne, k�m praktizujete kultiv�ciu, som v skutočnosti priamo po va�om boku. K�m kultiv�ciu praktizujete, m��em byť za v�s zodpovedn� po cel� cestu a� do konca; navy�e, star�m sa o v�s v ka�dom okamihu. (Potlesk) Keď to niekto nerob� t�mto sp�sobom, je to to ist� ako učenie zlej praxe, robenie zl�ch vec� a ľahkov�ne prezr�dzanie nebesk�ch tajomstiev. Samozrejme, preto�e to u� viete z vlastnej sk�senosti, nemus�m to pr�li� vysvetľovať. Hovor�m len o tom, čo m��em urobiť, a nehovor�m o tom, čo nem��em. Preto sa Dafa vyv�ja zdravo.

Keď som sa s vami stretol naposledy, nebolo tu tak veľa ľud�. Samozrejme, je mnoho ďal��ch ľud�, ktor� tu nie s�, preto�e sa nemohli uvoľniť z pr�ce. Teda, od chv�le, kedy som sa s vami stretol naposledy, m�me mnoho ďal��ch ľud�, ktor� vst�pili do Tao a z�skali Fa. Mysl�m si, �e je to sila Dafa, vďaka ktorej sa tento Fa m��e tak r�chlo vyvin�ť a roz��riť do takej miery. Medzit�m, cesta, ktorou sme sa vydali v procese ��renia Dafa, bola spr�vna. Keď�e sme boli naozaj zodpovedn� voči na�im �tudentom a spoločnosti, boli sme schopn� dosiahnuť tieto v�sledky. Preto�e je veľmi m�lo pr�le�itost� stretn�ť sa s vami � nie je pre mňa ľahk� dostať sa do Spojen�ch �t�tov, s� potrebn� v�za, a tak je to trochu ťa�k� � teraz, keď sme schopn� sa stretn�ť, chcem urobiť maximum, aby som v�m pomohol vyrie�iť niektor� z va�ich probl�mov. M��ete polo�iť ak�koľvek ot�zky a ja v�m na ne odpoviem. Vyu�ime čo najlep�ie t�to pr�le�itosť na pomoc pri rie�en� niektor�ch va�ich spletit�ch a zlo�it�ch ot�zok, a umo�nime e�te zdrav�� v�voj Dafa v Spojen�ch �t�toch. P�vodne som chcel povedať �tudentom o určit�ch �pecifick�ch z�le�itostiach, ale niektor� z v�s v publiku mali včera �zvl�tnu pr�le�itosť�. Keď�e pri�li sk�r, zodpovedal som včera nejak� ich ot�zky. Ale buďte bez starosti, nemus� v�m to byť dnes ľ�to: t� z v�s, ktor� to včera nepočuli, st�le m��u kl�sť ot�zky a ja v�m na ne budem odpovedať.

Vyu�ijem tento čas, aby som v�m povedal o z�le�itostiach spojen�ch s kultiv�ciou, in�mi slovami Fa. Viem, �e počas tohto obdobia ste sa r�chlo zlep�ili � v skutočnosti veľmi r�chlo. Keď som sa naposledy vr�til do Č�ny zo Spojen�ch �t�tov, povedal som �tudentom v Č�ne, �e Spojen� �t�ty s� �peci�lnym miestom a �e je tu veľa vynikaj�cich ľud� � najm� vynikaj�cich Č�ňanov. T�to ľudia maj� dosť dobr� vroden� vlastnosti, hlbok� pochopenie Dafa, r�chlej�ie ch�panie a robia r�chlej�ie prielomy v �rovniach. M�te tieto v�hody. Ale nebuďte spokojn�, preto�e m�te tie� prip�tanosti a prek�ky v r�znych form�ch, ktor� treba prekonať, a len potom sa m��ete zlep�ovať e�te r�chlej�ie.

Budem teraz hovoriť o chorobovej karme, probl�me, ktor� zmiatol mnoho na�ich �tudentov, ktor� ne�tudovali Fa na hlbokej �rovni. Vo svojej knihe som u� vysvetlil, ako by sme sa my kultivuj�ci mali vysporiadať s chorobou. Porozpr�vam o tom znova z in�ho uhla. Faktom je, �e my kultivuj�ci by sme sa nemali pova�ovať za be�n�ch ľud�. Ako viete, keď sa v d�vnych dob�ch niekto stal mn�chom, ľudia ho u� nepova�ovali za be�n�ho človeka � bol u� napoly Bohom. Tak�e ak� je rozdiel medzi človekom a Bohom? Ľudsk� bytosť m� em�cie (qing) � veľmi siln� em�cie. Ľudsk� bytosti �ij� svoje �ivoty pr�ve pre tieto em�cie. Bez em�ci� nem��ete �iť v tomto svete. Čo m�te radi, ak� m�te kon�čky, z čoho ste �ťastn�, čo v�s rozčuľuje, l�ska v rodine, l�ska medzi mu�om a �enou, l�ska k deťom, čo chcete robiť, čo nechcete robiť, ak� druhy vec� m�te radi, ak� druhy vec� nem�te radi a tak ďalej � v�etko poch�dza z ľudsk�ch em�ci�. Bez t�chto ľudsk�ch em�ci�, by neexistovala �iadna spoločnosť be�n�ch ľud�. Uprostred stavu t�chto em�ci�, to, čo ľudia robia v s�lade so stavom be�n�ch ľud�, nem��e byť pova�ovan� za nespr�vne. Prečo teda povedalo mnoho ľud� minul�ch gener�ci�, �e v�etky ľudsk� pochopenia s� nespr�vne? Bolo to preto, �e t�, ktor� to hovorili, u� neboli be�n� ľudia a videli ľud� z inej sf�ry. Ale keď�e ľudia s� medzi be�n�mi ľuďmi, nem��ete povedať, �e je to nespr�vne. Ako som povedal včera, hoci t�to ľudsk� spoločnosť je hrozn�, je to st�le jedna z �rovn� � najni��ia �roveň � ktor� prech�dza cez cel� vesm�r odhora nadol a je prejavom povahy vesm�ru � Dafa � na najni��ej �rovni. Bez tejto ľudskej �rovne by to ne�lo. Je tie� nemo�n�, aby sa ka�d� kultivoval na Budhu. Je nemo�n�, aby ľudsk� spoločnosť neexistovala � jednoducho existuje t�mto sp�sobom. Je to len tak, �e toto je veľmi zvl�tne prostredie a m��e vytv�rať ľud� vysok�ch sf�r. Tak�e je to in�, keď sa pozer�te na ľudsk� bytosti z perspekt�vy vy��ch sf�r. Preto som povedal, �e ako kultivuj�ci nem��ete pou��vať n�zory be�n�ch ľud� na vyhodnocovanie toho, čo vid�te, s č�m sa stret�vate alebo čo pre��vate. Mus�te sa teda dr�ať vy��ieho �tandardu.

Keď be�n� človek ochorie a nejde do nemocnice ani neberie lieky, nie je to v s�lade s princ�pmi be�n�ch ľud�, nie je to v s�lade s princ�pmi tohto sveta a ľudia to nem��u prijať: �Samozrejme, �e človek mus� brať lieky, keď je chor�.� �Samozrejme, �e človek sa mus� ��sť liečiť do nemocnice, keď ochorie.� Takto to rie�ia ľudia a nie je to nespr�vne. Ale ako kultivuj�ci sa nem��ete pova�ovať za be�n�ho človeka. Povedan� trochu v�nej�ie, u� nie ste človek. Ako som pr�ve povedal, ľudia maj� v�emo�n� em�cie a t��by a �ij� pre em�cie (qing). V priebehu kultiv�cie postupne beriete tieto veci čoraz viac zľahka a postupne ich op��ťate, a� sa ich �plne zrieknete. Ľudia �ij� pre tieto veci, ale vy nie. M��ete byť rovnak� ako človek? Nie ste rovnak�. Keď je to tak, prečo nepou��vate princ�py vysok�ch �rovn�, ktor� sa l�ia od t�ch ľudsk�ch, na hodnotenie probl�mov a hodnotenie seba a vec�, na ktor� naraz�te? Takto by to malo byť. Preto som v�m povedal, �e keď my kultivuj�ci c�time niekde v tele nepohodlie, nie je to choroba. Av�ak to, čo ľudia pova�uj� za stav choroby a stav, ktor� sa odr�a v tele praktizuj�ceho, keď sa zni�uje jeho karma, je rovnak�. Pre be�n�ch ľud� je ťa�k� to rozl�iť. Preto kultivačn� prax zd�razňuje osvietenie (wu). Keby neboli rovnak�, ka�d� by praktizoval kultiv�ciu a ot�zka osvietenia by neexistovala. Keby sa vo va�om tele odohr�vali sam� ��asn� veci a keby ste dokonca aj drobn� nepohodlie c�tili tak ako nesmrteľn�, povedzte, kto by sa nekultivoval? Ka�d� by sa kultivoval, ale potom by sa to nepoč�talo � nepoč�talo by sa to za kultiv�ciu. Okrem toho, ľudia nemaj� dovolen� kultivovať sa takto, teda bez ot�zky osvietenia. Tak�e v kultiv�cii budete sk��an� uprostred neistoty ohľadom toho, čo je prav� a čo falo�n�, aby sa uvidelo, ako sa s t�m vysporiadate a či sa pova�ujete za kultivuj�ceho, alebo za priemern�ho, be�n�ho človeka. Nie je to preto, aby sa videlo, či sa dok�ete kultivovať? Samozrejme, vyzer�te norm�lne a na povrchu sa nel�ite od be�n�ho človeka, ale v skutočnosti ste kultivuj�cim.

Včera som hovoril o kultiv�cii Budhovho Fa. Kultiv�cia je najd�le�itej�ia vec vo vesm�re. Ľudsk� bytosť sa chce pozdvihn�ť do takej vysokej sf�ry a stať sa Arhatom, B�dhisattvou, Budhom, Taom alebo Bohom; keď sa ľudsk� bytosť s telom pln�m karmy st�va Bohom, nemysl�te, �e je to v�na vec? Nemali by ste sa na to pozerať pr�sne s vysok�mi po�iadavkami a dr�ať sa spravodliv�ho myslenia? Keď sa na to st�le pozer�te z perspekt�vy be�n�ho človeka, nie ste s�m be�n�m človekom? Je to tak� v�na vec � umo�niť v�m, stať sa Budhom � a napriek tomu sa st�le pova�ujete za človeka a hodnot�te tieto veci ľudsk�mi princ�pmi. Potom to nebude fungovať, neberiete to v�ne, tak�e sa nem��ete kultivovať. Budhovia, Taovia a Bohovia nie s� tak�, ako si myslia dne�n� mn�si a dne�n� ľudia. Ako viete, Budhovia a Bohovia nemaj� em�cie be�n�ch ľud�, ani sp�soby myslenia be�n�ch ľud� alebo n�zory z pochopenia vec� be�n�mi ľuďmi. Ich sp�sob myslenia je v �plne inej sf�re a s� bez ak�chkoľvek ľudsk�ch konceptov a n�zorov na veci. Ľudia si teraz Budhov a B�dhisattvy poľud�tili a prem��ľaj� o nich akoby mali ľudsk� em�cie a ľudskosť. Keď id� niektor� ľudia do chr�mov uctievať Budhu a p�liť kadidlo, nejd� tam kv�li kultiv�cii, alebo z �cty, ale �iadať o veci � �iadaj� Budhu so svojimi prip�tanosti. Prem��ľajte o tom, ako zl� z�mer to je!

V minulosti ľudia uctievali Budhu len z �cty. Teda namiesto toho, aby �iadali niečo pre seba, pri�li vzdať Budhom svoju �ctu, uctievať Budhov, alebo sa kultivovať na Budhu, preto�e Budhovia s� veľkolep� a Budhovia ľudstvo chr�nia v �irokom meradle. Ale dnes u� ľudia tak� nie s�. V minulosti mali ľudia v�dy spravodliv� my�lienky, keď mysleli na Budhu alebo B�dhisattvu, a slovo �Budha� alebo �B�dhisattva� spom�nali len s obrovskou �ctou, c�tiac, �e s� veľkolep� a majest�tni. Ale dne�n� ľudia u� nemaj� tak�to koncept. Ľudia len tak otvoria �sta a hovoria o Budhoch, hovoria ľahkov�ne o Budhoch a B�dhisattv�ch, akoby im tie slov� r�stli na jazyku. Dokonca ľahkov�ne vyrez�vaj� a maľuj� obraz Budhu, ako sa im zachce a daj� ho tam, kam sa im zachce. Obr�zky Budhu Amit�bhu a Sv�tej M�rie sa dokonca lepia na cintor�noch. Je to naozaj akoby ľudia usmerňovali Bohov, aby sa starali o mŕtvych, akoby ľudia prikazovali Bohom robiť toto a tamto. Nie je to ten z�mer? V�etci o tom prem��ľajte: Boh je tak� sv�t� a veľkolep� � jedin�m m�vnut�m ruky m��e priniesť �ťastie cel�mu ľudstvu a ďal��m m�vnut�m ruky mu m��e priniesť skazu. Napriek tomu s n�m zaobch�dzate takto? Nebyť ich milosrdenstva k ľuďom, ľudia by boli okam�ite vyhladen� a nezostala by po nich ani stopa, potom ako z nevedomosti spravili zl� veci. Ľudia tomu len teraz nerozumej�, a tak si tr�fnu takto konať. V skutočnosti sa r�haj� Budhom. Je to pr�ve tak, ako som povedal naposledy. Naposledy som sa zmienil, �e dokonca aj menu v re�taur�ci�ch obsahuj� jedl� nazvan� �Budha sk�če cez stenu� a tak ďalej. Budha nem� �iadnu prip�tanosť k farbe alebo k chuti. Povedať, �e keď Budha uc�ti t� n�dhern� v�ňu, preskoč� m�r, aby sa najedol � nie je to najzvrhlej�ie r�hanie sa Budhovi? S� aj jedl� nazvan� �Arhatovo vegetari�nske jedlo� a tak ďalej. Ani Arhat nem� prip�tanosti be�n�ch ľud� k farbe a chuti. Napriek tomu hovor�te, �e jedlo nazvan� �Arhatovo vegetari�nske jedlo� je potravou Arhata � neur�ate ho? Jedlo be�n�ch ľud� im pripad� �pinav�. Tak�e ich stav mysle je odli�n� od ľudsk�ho. Hnan� peniazmi a t��bami sp�sobili teraz ľudia t�to situ�ciu voči Bohu a Budhom. Budhovia, Taovia a Bohovia nemaj� ľudsk� n�zory alebo sp�soby myslenia be�n�ch ľud�. Ale ako som pr�ve povedal, ľudia chodia uctievať Budhu nie so srdcom veľkej �cty, alebo s prian�m kultivovať sa, ale preto, aby Budhu �iadali o veci: �Po�ehnaj mi, nech m�m syna, nech zarob�m imanie, odstr�ň moje ne�ťastie, zbav ma utrpenia.� Tak� s� v�etky ich �mysly. Av�ak Budhovia sa do t�chto vec� nezap�jaj� � pon�kaj� ľuďom najvy��iu sp�su. Keby si mohol �iť ako �ij� nesmrteľn�, u��vať si v�etko pohodlie medzi be�n�mi ľuďmi, mať veľa peňaz� a nemať ne�ťastia a smolu, naozaj by si nechcel kultivovať Budhovstvo alebo sa stať Bohom. S tak�m pohodl�m by si u� Bohom bol. Nie je mo�n�, aby sa veci diali takto.

�ivot za �ivotom ľudia vytv�raj� karmu. Človeku prin�a jeho vlastn� karma ťa�kosti, utrpenie, strasti, nedostatok peňaz� a mnoho chor�b v tomto a ďal�om �ivote. Iba potom, čo splat�te svoju karmu, sa v�m bude dobre dariť a m��ete mať �ťastie. Je nepr�pustn�, aby za zl� skutky nebolo zaplaten� � vo vesm�re existuje tento princ�p. M��ete c�tiť, �e veci, ktor� sa stali v minulom �ivote a v �ivote nasleduj�com, sa t�kaj� dvoch r�znych ľud�. V skutočnosti, keď sa na v�s pozeraj� ostatn�, pozeraj� sa na priebeh celej va�ej existencie. Je to ako keby si sa r�no prebudil a povedal si, �e to, čo si včera urobil, s tebou nem� nič spoločn�, a �e to, čo si urobil včera, si neurobil ty. Ale v�etko si to urobil ty a takto sa pozeraj� na �ivot človeka. Pred chv�ľou som teda odbočil, aby som objasnil t�to my�lienku: Nem��ete sa na tieto veci pozerať s ľudsk�mi n�zormi. Be�n� človek potrebuje lieky, keď ochorie. Ale ani v�m ako kultivuj�cim nezakazujem brať lieky. Ale nehovor�me o kultiv�cii? A nehovor�me o osvieten�? Nevy�aduje sa od v�s osvietiť sa ku v�etk�mu. Je v poriadku keď sa osvietite natoľko, koľko ste schopn� sa osvietiť. Keď niekto hovor�, �e nem��e: �Nie, nem��em sa zbaviť tejto prip�tanosti. St�le mus�m brať lieky. Aj keď praktizujem kultiv�ciu, st�le mus�m brať lieky.� Ako sa pozer�m na t�to z�le�itosť? Len je mi ľ�to, �e m� chab� kvalitu osvietenia a �e nepre�iel sk��kou. Mohol sa zlep�iť a urobiť veľk� krok k dovŕ�eniu, ale on ten krok neurobil. Len je mi to ľ�to a nepovedal som, �e tento človek u� viac nie je dobr�. Ani som nepovedal, �e sa človek absol�tne nem��e kultivovať, potom čo si vezme lieky. Je to preto, �e ka�d� m� in� kvalitu osvietenia a ka�d� m� r�zne vroden� vlastnosti. Len keď sa zlep��te, m��ete prejsť touto sk��kou a z�skať nov� pochopenie. Keď sa nedok�ete zlep�iť a neosvietite sa �plne k tejto z�le�itosti, znamen� to, �e ste v tomto smere st�le be�n�m človekom. Ale ned� sa povedať, �e nie ste v�bec dobr�.

Dovoľte mi povedať viac o vzťahu medzi bran�m liekov a odstraňovan�m karmy. Pr�ve som povedal, �e chorobu sp�sobuje karma nahromaden� �ivot za �ivotom. Čo je to karma? Č�m men�ie s� častice karmy, ktor� existuj� v in�ch dimenzi�ch � č�m men�ia je čiastočka � t�m je mocnej�ia. Keď presiaknu do na�ej dimenzie, je to mikroorganizmus, najmikroskopickej�� v�rus. Povedali by ste teda, �e choroba je n�hodn�? Nem��e to byť pochopen� pomocou modernej medic�ny alebo modernej vedy, ktor� m��u pochopiť len tak� �kazy, ktor� sa prejavuj� v tejto povrchovej dimenzii, zostavenej z vrstvy najv�č��ch čast�c, ktor� s� tvoren� molekulami. Tak�e sa to pova�uje za chorobu, n�dor, infekciu, alebo niečo in�. Dne�n� veda v�ak nedok�e vidieť z�kladn� pr�činu, prečo ľudia ochorej�, a v�dy vysvetľuje obmedzen� d�vody, ktor� be�n� ľudia dok�u pochopiť. Samozrejme, keď niekto ochorie, zvyčajne sa to prisp�sob� princ�pom na �rovni tohto sveta a zvyčajne je tu nejak� vonkaj�� faktor v tomto svete, ktor� navod� prejav choroby. Potom sa to jav� ako v s�lade s princ�pmi tohto sveta. V skutočnosti je to len vonkaj�� faktor, ktor� to prisp�sob� princ�pom tohto sveta alebo stavu tohto sveta. Ale z�kladn� pr�čina a t� choroba nemaj� p�vod v tejto dimenzii. Tak�e keď beriete lieky, zab�jate t� chorobu alebo v�rus na povrchu. Lieky naozaj m��u zabiť v�rusy na povrchu. Av�ak gong praktizuj�ceho automaticky nič� v�rusy a karmu. Ale hneď ako liek zabije povrchov� v�rus, ktor� presiakol z in�ch dimenzi�, bude to v�rus � karma � na tej druhej strane vedieť, preto�e v�etko je �iv�, a prestane prich�dzať. Potom poc�tite, �e ste sa uzdravili, preto�e ste brali lieky. Dovoľte mi ale povedať, �e sa to tam aj tak hromad�. �ivot za �ivotom si ľudia hromadia t�to hmotu. Keď sa to nahromad� do určit�ho rozsahu, stane sa osoba nevyliečiteľnou a po smrti bude �plne zničen�. Strat� svoj �ivot � nav�dy strat� svoj �ivot. Tak� desiv� to je. Vysvetlil som v�m tu ten vzťah. Nie je to tak, �e ľudia nemaj� dovolen� brať lieky. Keď be�n� človek ochorie, určite potrebuje lek�rske o�etrenie.

Ale ako s t�m naklad�me my kultivuj�ci? Neočisťujeme va�e telo? Ako letokruhy stromu, karma je, �ivot za �ivotom, v samom jadre a v ka�dej vrstve v�ho tela. Keď praktizujete kultiv�ciu, st�le tlač�m t�to karmu od stredu von; tlač�m a tlač�m a tlač�m a tlač�m, a� v�m ju �plne vytlač�m von. A nie v�etko to m��e prejsť cez povrch va�ich tiel. Neboli by ste ju schopn� zniesť, keby mala cel� prejsť povrchom v�ho tela. Cez povrch vyjde len časť. Ale aj tak c�tite, �e ste n�hle ochoreli, zd� sa v�m to veľmi nepohodln� a bolestiv�, nem��ete to zniesť, pova�ujete sa za be�n� osobu a idete si vziať lieky. Potom m��ete �sť a vziať si lieky, preto�e sme nikdy nepovedali, �e be�n� ľudia nem��u brať lieky. Hovor�me len, �e va�a kvalita osvietenia nie je dostatočn� a �e ste nepre�li dobre touto sk��kou. Nem�me �iadne pravidlo, ktor� by hovorilo, �e nem��ete brať lieky, keď praktizujete kultiv�ciu � nem�me tak� pevn� pravidlo. Ale uč�m v�s princ�py Fa. Chcete nechať od�sť t�to karmu, ale napriek tomu beriete lieky a tlač�te ju sp�ť dovn�tra � ako m�me očistiť va�e telo? Samozrejme, mohli sme v�m ju v�etku vytlačiť v in�ch dimenzi�ch. Ale Fa tohto vesm�ru m� princ�p: Mus�te v tomto ohľade vydr�ať utrpenie, keď je v�m karma odstraňovan�. Mus�te zn�ať rovnak� utrpenie, ktor� ste predt�m sp�sobili in�m. Ale čo sa t�ka kultivuj�cich, nem��eme v�s nechať zn�ať to v�etko rovnak�m sp�sobom, preto�e by ste zomreli a potom by ste u� neboli schopn� kultivovať sa. Ako kultivuj�ci, potom čo dosiahnete dovŕ�enie, odplat�te sa po�ehnan�m t�m �ivotom, ktor�m ste ubl�ili. Ale mus�te zniesť časť du�evn�ho utrpenia. Keď zn�ate t� časť, ktor� dlhujete ostatn�m, spl�cate karmu, preto�e trp�te. Veci nie s� izolovan�. Keď spl�cate karmu, mus�te sa uprostred bolesti pova�ovať za praktizuj�ceho. Keď to nepova�ujete za chorobu, m�te naozaj pochopenie tejto z�le�itosti na vysokej �rovni, a nie sp�sob myslenia be�n�ho človeka. Nezlep�ila sa potom v tomto ohľade va�a sf�ra a myseľ? Nie je to t� ot�zka? Je to vtip myslieť si, �e sa človek zlep�� v kultiv�cii len samotn�m vykon�van�m cvičen�. Cvičenia s� doplnkov�m prostriedkom k dovŕ�eniu.

Človek si nikdy nezv��i svoju �roveň bez zlep�ovan� svojej mysle pomocou kultiv�cie. A nie je to tak, �e sa človek m��e kultivovať na Budhu jednoduch�m recitovan�m p�siem, ako ľudia hovoria. S� aj ľudia, ktor� si myslia, �e sa človek m��e kultivovať na Budhu t�m, �e rob� veľa dobr�ch skutkov. To v�etko s� vtipy a v�etko s� to praktiky so z�merom (youwei). Keď nepraktizujete skutočn� kultiv�ciu, načo je recitovanie p�siem? Je absol�tne nemo�n� dosiahnuť Budhovstvo bez kultiv�cie. Vtedy, keď Budha ��kjamuni učil Dharmu (Fa), neboli �iadne p�sma a �iadne neboli ani keď učil Je�i� svoj Z�kon (Fa). Ľudia praktizovali len skutočn� kultiv�ciu. M��ete post�piť nahor, keď nekultivujete svoju myseľ? M��ete post�piť nahor, keď nespln�te po�iadavky tej sf�ry? M��ete �sť do neba zaťa�en� v�etk�mi druhmi em�ci� a t��ob, s r�znymi prip�tanosťami a s t��bou po peniazoch, ktor� preva�uje nad va��m �elan�m stať sa Budhom? To je absol�tne nemo�n�. Mysl�m, �e ste to v�etci pochopili. To znamen�, �e kultivuj�ci je mimoriadny, a ako mimoriadny človek, ako by sa mal človek vyrovnať so stavom fyzick�ho nepohodlia? Be�n� ľudia maj� choroby, ale čo sa t�ka v�ho tela, vytl�čam v�m von karmu. Keď je vytlačen� na povrch, budete c�tiť nepohodlie, preto�e nervov� zakončenia na povrchu ľudsk�ho tela s� najcitlivej�ie. Vyzer� to, �e ste ochoreli a v niektor�ch pr�padoch to vyzer� veľmi v�ne. To sa m��e stať. Keď�e sa to m��e stať, prem��ľajte v�etci o tomto: keď sa pova�ujete za be�n�ho človeka a keď to pova�ujete za chorobu, je to samozrejme tie� v poriadku a m��ete �sť a vziať si lieky. Nepre�li ste touto sk��kou a prinajmen�om v tejto z�le�itosti ste be�n�m človekom. Keď tou sk��kou prejdete, stanete sa v tomto ohľade neobyčajn�m. Ale keď sa chcete kultivovať na Budhu, va�e pochopenie mus� byť neobyčajn� v ka�dom ohľade. Keď neopust�te t�to prip�tanosť, nebudete schopn� prejsť touto sk��kou a bude pre v�s nemo�n� dosiahnuť dovŕ�enie. Tak�e, keď preme�k�te t�to pr�le�itosť, zlyh�te v tejto sk��ke. Prečo s� niektor� na�i asistenti a �tudenti veter�ni, ktor� tomu veľmi dobre rozumej�, znepokojen� keď vidia �tudentov brať lieky? Samozrejme, �e si s t�m nedok�u poradiť tak ako ja. Keď�e sa medzi sebou dobre poznaj�, povedia: �Nem��e� brať lieky,� a tak ďalej. Samozrejme, t� osoba sa k tomu st�le nemus� osvietiť: �Prečo ma nenech� brať lieky, potom čo som začal praktizovať?� Ak sa k tomu neosvieti, nie je jednoduch� sa s touto situ�ciou vysporiadať. Nem�me striktn� pravidlo zakazuj�ce branie liekov. Len som kultivuj�cim vysvetlil princ�p ohľadne toho, či brať, alebo nebrať lieky, a nehovoril som be�n�m ľuďom, aby nebrali lieky.

N� Fa sa ��ri, aby sa kultivoval v tomto svete. Nie ka�d� kultivuj�ci sa nevyhnutne stane Budhom. Niektor� ľudia s� veľmi usilovn� a odhodlan�, tak�e k dovŕ�eniu postupuj� r�chlej�ie. Niektor� ľudia mo�no nie s� tak� usilovn�, tak�e ich postup k dovŕ�eniu je veľmi pomal�. Niektor� ľudia vyzeraj�, �e sa kultivuj�, ale v skutočnosti sa nekultivuj�; vyzeraj�, �e veria, ale v skutočnosti neveria � tak�e pravdepodobne nem��u dosiahnuť dovŕ�enie. Ale ohľadom kultiv�cie, pravdepodobne sa nebud� kultivovať zbytočne. Keď niekto neuspeje v kultiv�cii, alebo to nezvl�dne v tomto �ivote, uvid�me, čo sa stane v bud�com �ivote � sn�ď to bude schopn� zvl�dnuť v bud�com �ivote. Alebo sa mo�no u� nebude chcieť kultivovať; ale koniec koncov sa v tomto Dafa vzdal nejak�ch prip�tanost�, počul Budhov Fa a stal sa lep��m ako be�n� ľudia cez kultiv�ciu. Pravdepodobne si vytvoril nejak� po�ehnania pre svoj bud�ci �ivot. Mo�no bude mať veľk� bohatstvo alebo sa stane vysok�m hodnost�rom v bud�com �ivote. Tieto veci m��u byť zmenen� iba na po�ehnanie, teda, keď�e nemohol uspieť v kultiv�cii, nekultivoval sa nadarmo. To je ten princ�p. Mysl�m, �e keď�e vy, ako kultivuj�ci, ste schopn� poč�vať dnes Fa, d�fam, �e sa v�etci budete kultivovať a� do konca. Nie ka�d� m��e poč�vať Budhov Fa. M��em v�m vlastne povedať, �e Spojen� �t�ty s� dosť �peci�lne. U� pred dvoma rokmi som prestal vyučovať Fa, ale v Spojen�ch �t�toch je mnoho Č�ňanov a medzi Američanmi sa n�jde veľa dobrosrdečn�ch ľud�. Chcem, aby aj oni z�skali Fa. Neuč�m u� systematicky, vyučujem len s ohľadom na �pecifick� situ�cie. Keď�e kniha je u� dostupn�, ka�d� sa m��e učiť č�tan�m knihy. Asistenčn� centr� s� tu tie�, tak�e m��ete v�etci �sť a praktizovať s nimi. Pr�le�itosť pre človeka poč�vať Budhov Fa sa vyskytne len raz za niekoľko tis�c rokov a niektor� ľudia ani nemusia t�to predurčen� pr�le�itosť mať. To preto, �e počas �iestich ciest prevteľovania sa človek m��e prevteliť do r�znych zvierat, rastl�n alebo l�tok. Trv� to niekoľko stoviek alebo niekoľko tis�c rokov, ne� sa človek raz prevtel� do ľudskej bytosti. Počas t�ch niekoľk�ch stoviek alebo tis�c rokov prevteľovania sa tie� mus�te stať ľudskou bytosťou v tom spr�vnom obdob�, potom sa mus�te reinkarnovať v mieste, kde sa m��ete stretn�ť s t�mto Fa a mus�te pr�sť na svet v spr�vny čas, aby ste mal aj pr�le�itosť Ho počuť a aby ste boli schopn� z�častniť sa predn�ky. Samozrejme, to si vy�aduje veľa, veľa tak�ch predurčen�ch udalost�, aby to vy�lo, a iba potom m��ete z�skať tento Fa. V�bec to nie je jednoduch�.

To, čo uč�m, je Budhov Fa. Mysl�m, �e ka�d�mu je to jasn�. Neuč�m princ�py pre be�n�ch ľud�. Okrem toho, o mnoh�ch ot�zkach, o ktor�ch som hovoril, sa nikdy nehovorilo medzi be�n�mi ľuďmi a nie s� znalosťami be�n�ch ľud�.

Pr�ve som znova vysvetlil z�le�itosť brania liekov, preto�e tento probl�m sa v r�znych oblastiach stal n�padn�m. Niektor� ľudia chc� po�kodiť Dafa a hovoria veci o nebran� liekov ako: �Nem�me dovolen� brať lieky, hneď ako začneme praktizovať.� V skutočnosti to nie je tak, �e v�m nedovoľujem brať lieky. Samozrejme, na�i asistenti, ktor� s� tu pr�tomn�, by si tie� mali dať pozor na svoje pracovn� met�dy a nikoho nen�tiť, aby nebral lieky. My iba vysvetl�me princ�py. Keď sa chce niekto kultivovať, m��e. Keď sa nechce kultivovať, aj keď sa rozhodne vziať si jed, je to z�le�itosť be�n�ho človeka. Nikto in� nem��e nič urobiť, keď jeho myseľ zostane nezmenen�. M��eme hovoriť len o predurčen�ch vzťahoch a odpor�čať ľuďom, aby boli dobr�. N�tenie ľud� nie je kultiv�cia.

Porozpr�vam e�te o niečom inom. Keď�e v�m venujem cel� odpoludnie, potom, čo dohovor�m, m��ete kl�sť ot�zky a ja v�m na ne odpoviem. Mlad� ľudia v Č�ne, ktor� sa narodili po �kult�rnej revol�cii�, maj� veľmi nejasn� pochopenie Budhov, B�dhisattiev a Bohov. To, čo uč�m, je Budhov Fa. Niektor� ľudia vedia, �e je dobr�, ale st�le nerozumej� určit�m pojmom. Vedia veľmi m�lo o veciach z Budhovskej �koly. In�mi slovami, nemaj� jasn� pochopenie Budhovskej �koly.

Stručne teraz pohovor�m o Budhovi Amit�bhovi a Budhovi ��kjamunim. To, čo uč�m ja, sa l�i od [budhistick�ch] p�siem. To, čo uč�m ja, učil tie� Budha ��kjamuni pred dvadsiatimi piatimi storočiami, ale mn�si to vtedy neodovzdali neskor��m gener�ci�m. P�sma neboli systematicky zostaven� do doby p�ťsto rokov po odchode Budhu ��kjamuniho z tohto sveta. Ako viete, pred piatimi stovkami rokov bola Č�na zrovna uprostred dynastie J�an. Kto dnes vie, čo v tom čase povedal D�ingisch�n? Ale toto je nakoniec Budhov Fa. Odovzd�val sa cel� dobu v �tr�kovitej podobe �stnym podan�m. Ale často sa stratili prvky s�visiace s t�m, čo Budha učil �� čas, miesto, okolnosti, v�znam a posluch�či � u� neexistuj�. Počas jeho ��renia, preto�e t�, ktor� nedosiahli dovŕ�enie, mali v�etci ľudsk� n�zory a radi prid�vali veci zo svojich vlastn�ch n�zorov, zmenili Budhov Fa. Vynechali časti, ktor�m nerozumeli, a postupne poľud�tili Budhov, B�dhisattvy a Bohov. Odovzdali veci, ktor� im vyhovovali a ktor�m mohli porozumieť. Neboli ochotn� hovoriť o veciach, ktor� nevyhovovali ich vlastn�m du�evn�m očak�vaniam, alebo o tom, čo nezodpovedalo ich predstav�m, tak�e tieto časti neboli odovzd�van�.

Dovoľte mi najsk�r hovoriť o Budhovi ��kjamunim. Budha ��kjamuni je skutočnou historickou postavou. Pred viac ako dva a pol tis�c rokmi zanechal v starobylej Indii kultivuj�cim svoj sp�sob kultiv�cie nazvan� �prik�zanie, s�stredenie, m�drosť�. Čo sa t�ka budhizmu, to je len n�zov vytvoren� ľuďmi, ktor� s� zapojen� v dne�nej politike. Budha ��kjamuni neuzn�val n�bo�enstvo a ani nepovedal, �e to, čo odovzd�va, je n�bo�enstvo. To ľudia nazvali jeho sp�sob kultiv�cie n�bo�enstvom. On len učil svoju Dharmu, učil svoj sp�sob kultiv�cie � prik�zanie, s�stredenie, m�drosť � ktor� m��e umo�niť ľuďom dosiahnuť dovŕ�enie. Samozrejme, �pecifick� veci, ktor� s� s t�m spojen�, boli zaznamenan� v p�smach, tak�e to nebudem rozv�dzať. Ako v�etci viete, Budha Amit�bha m� raj Najvy��ej bla�enosti a Budha Liečiteľ m� Leskl� raj. Ka�d� Budha vl�dne nebesk�mu raju. �Fo�, �Pchu-sa� (B�dhisattva)� a ��u-laj� (Tathag�ta) s� na�e č�nske pojmy. Na nebes�ch naz�vaj� Tathag�tu Kr�ľom Z�kona, to znamen�, �e vl�dne nad svoj�m nebesk�m kr�ľovstvom. Ale ich sp�sob vl�dy nie je ako ten u ľud�, ktor� vl�dnu administrat�vnymi prostriedkami a z�konmi � nemaj� veci tohto druhu. Vl�dnu len pomocou milosrdenstva a l�skav�ch my�lienok. V�etci s� tam dobr�. Iba keď dosiahnete ten �tandard, m��ete vst�piť do toho raja. Tak�e ka�d� Budha m� raj, ktor�mu vl�dne. Ale v minulosti nikto nepočul, ktor�mu raju vl�dne Budha ��kjamuni, nikto nevedel, kto Budha ��kjamuni p�vodne bol a nikto nevedel, kde je raj Budhu ��kjamuniho. Niektor� mn�si povedali, �e Budha ��kjamuni je v raji Saha. Ale dovoľte mi povedať: Kde je raj Saha? Je vn�tri na�ich Troch r�. Ako by to mohol byť Budhov raj? Ak� �pinav� miesto! Ka�d� sa odtiaľ chce dostať � ako by to mohol byť Budhov raj? Dokonca ani mn�si to nedok�u vysvetliť a ani v n�bo�enstve to nie je dolo�en�. V skutočnosti Budha ��kjamuni pri�iel z veľmi vysokej �rovne. Tento vesm�r je extr�mne rozsiahly. O chv�ľu poviem o jeho �trukt�re � �trukt�re vesm�ru. Najni��ia �roveň, kde sa Budha ��kjamuni zdr�iaval predt�m, ne� pri�iel dole, bola vesm�r �iestej �rovne a z tejto �rovne sa priamo reinkarnoval ako človek. Neboli to nebes� �iestej �rovne, ale vesm�r �iestej �rovne. O chv�ľu pop�em, ak� nesmierny je tento vesm�r.

M� nebesk� kr�ľovstvo na �iestej �rovni vesm�ru. Vytvoril tam nebesk� kr�ľovstvo nazvan� raj Dafan. In�mi slovami, Budha ��kjamuni sa reinkarnoval do ľudsk�ho sveta z raja Dafan. Aby učil Dharmu a pon�kal ľuďom sp�su � pon�kal sp�su svojim učen�kom � reinkarnoval sa do ľudsk�ho sveta z raja Dafan. Učen�ci, ktor�ch učil a spasil Budha ��kjamuni sa museli vykultivovať najmenej k �iestej �rovni vesm�ru alebo vy��ie � takto vysoko sa museli vykultivovať. Preto od doby, keď Budha ��kjamuni pri�iel nadol, dohliadal na svojich učen�kov, ako sa reinkarnovali a kultivovali, a nikdy sa nevr�til do svojho raja. V Troch r�ach je miesto, nazvan� nebes� Dafan, a tam je. Bol to tie� on, kto pomenoval Nebes� Dafan. Nazval ich Nebes� Dafan, preto�e pri�iel z raja Dafan. Sleduje odtiaľ svojich učen�kov. V�etk�m jeho učen�kom bolo udelen� označenie. Udelil im označenie symbolu svastiky ��. V�etci s� označen� ako jeho učen�ci. Z vysok�ch �rovn� m��ete jedn�m pohľadom zistiť, kto je učen�kom Budhu ��kjamuniho a kto nie je. Keď�e sa musia kultivovať k vysokej �rovni � Budha ��kjamuni ich chce spasiť do takejto vysokej sf�ry � nemohli uspieť v kultiv�cii v jednom �ivote. Tak�e sa �ivot za �ivotom kultivuj� znovu a znovu u� cez dva a pol tis�ca rokov. Teraz, v poslednom behu, sa očak�va, �e dosiahnu dovŕ�enie. Potom čo v tomto �ivote dosiahnu dovŕ�enie, vezme v�etk�ch svojich učen�kov so sebou a v�etci opustia raj Saha. Medzi na�imi učen�kmi Dafa, mnoh�, ktor� z�skali Fa, s� označen� ako ��kjamuniho učen�ci. Ale v�č�ina ��kjamuniho učen�kov s� mn�si, hoci s� tie� nejak� medzi be�n�mi ľuďmi. Mnoh� z t�ch medzi be�n�mi ľuďmi u� z�skali tento n� Fa. V skutočnosti, keď u� sme to prebrali do tohto bodu, tie� by som v�m chcel povedať, �e s t�mto Fa, ktor� uč�m, to nie je tak, �e mus�te �sť do n�ho Falun raja. To, čo odovzd�vam, s� princ�py cel�ho vesm�ru. Uč�m niečo tak� obrovsk�. V�etci z nich tie� chc� z�skať tento Fa. Keď�e nov� vesm�r bol u� sformovan� a Fa napravuje vesm�r, človek sa m��e vr�tiť tam hore iba prisp�soben�m sa Fa vesm�ru. Toto Budha ��kjamuni systematicky usporiadal pre svojich učen�kov u� d�vno � vedel o tomto dni. Viem, �e učen�ci z mnoh�ch r�znych rajov alebo z in�ch spravodliv�ch kultivačn�ch ciest z�skavaj� Fa v Dafa. V�č�ina učen�kov Budhu ��kjamuniho je v oblasti Chan. �iaden u� nie je v Indii. Ale niekoľko z nich � veľmi m�lo � je tie� roztr�sen�ch po svete. V�č�ina je v oblasti Chan. Oblasť Chan je pevninsk� Č�na.

Pr�ve som stručne pop�sal situ�ciu Budhu ��kjamuniho a jeho učen�kov. Teraz budem hovoriť o Budhovi Amit�bhovi. V�etci, čo hovoria o Budhovi Amit�bhovi, vedia, �e existuje raj Najvy��ej bla�enosti. Kde je raj najvy��ej bla�enosti? A kto je Budha Amit�bha? Čo sa t�ka Budhu Amit�bhu, popisy sa daj� n�jsť v budhistick�ch p�smach, tak�e o tej časti hovoriť nebudem. Budem hovoriť o tom, čo v p�smach zaznamenan� nie je. Ako viete, ľudia ��rili to, čo Budhovia povedali o �trukt�re časti vesm�ru, a �e je miesto nazvan� raj Sumeru � hovorili teda o vrchu Sumeru. Na�a s�časn� plan�ta Zem a kozmick� tel� vn�tri a za Tromi r�ami s� na juh od hory Sumeru a toto sa naz�va Jambudvipa. Zem je na juh od hory Sumeru. Niektor� ľudia sa p�taj�: �Je t�to hora Sumeru Himal�jami? Bola vtedaj�ia India Jambudvipa?� S� to odli�n� veci. On je Budha. Nehovor� z perspekt�vy pozemsk�ch pochopen� � uč� princ�py z perspekt�vy Boha. V�chodiskov� bod jeho myslenia je odli�n� od ľudsk�ho.

T�to hora Sumeru existuje. Ako to, �e ju potom ľudia nem��u vidieť? A prečo ju nevidieť ani ďalekohľadmi? Je to preto, �e sa nesklad� z čast�c tvoren�ch vrstvou najv�č��ch molek�l. Dovoľte mi povedať: častice zlo�en� z molek�l �ani nehovoriac o t�ch, zlo�en�ch z at�mov � a dokonca hmota vytvoren� z t�ch čast�c, ktor� sa skladaj� z molek�l, ale s� o jednu vrstvu men�ie, ne� s� častice, ktor� s� pre n�s najviac na povrchu, je u� pre ľud� neviditeľn�. Len�e t�to hora Sumeru je zlo�en� z at�mov, tak�e ju ľudia v�bec nem��u vidieť. Ale v s�časnosti ľudia v oblasti astron�mie a kozmol�gie mohli objaviť ist� �kaz, a s�ce, �e nech je vo vesm�re ak�koľvek mno�stvo pozorovateľn�ch galaxi�, �iadne u� nie s� na tom mieste. Galaxie s� tu v�ade; je mnoho, mnoho mliečnych ciest. Av�ak napriek tomu na istom mieste nie je nič, akoby tam bol čist� rez. Hovoria tomu �kozmick� m�r�. Nedok�u vysvetliť, prečo je to tak. Prečo tam nie s� �iadne galaxie? V skutočnosti s� zatienen� horou Sumeru, preto�e t� hora je neuveriteľne obrovsk�. Ak� veľk� je? Jej vrchol je v strede vesm�ru druhej �rovne � presahuje n� mal� vesm�r. Je naozaj obrovsk�. Tak�e hora tak�ch rozmerov je �plne za hranicami ľudskej predstavivosti. Pre ľud� je nemo�n� vidieť jej in� časti. Zem je tak� nepatrn� gulička, a predsa, keď chcete vidieť Peking, nedok�ete ho vidieť z druhej strany zemegule. T� hora je tak� ohromn�, �e nie je sp�sob, ak�m by ste si mohli predstaviť, ak� veľk� je. Povedal tie�, �e v niekoľk�ch in�ch častiach hory Sumeru existuj� aj in� raje. Nebudeme o tom hovoriť pr�li� veľa.

Prečo je tu potom tak� hora? Porozpr�vajme sa o tejto hore Sumeru. M��em v�m povedať, �e t�to hora Sumeru je vlastne prejavom formy a obrazu Budhu Amit�bhu, B�dhisattvy Aval�kit�vary a B�dhisattvy Mahaasthaamapraapty. Hovoriť tomu forma a obraz nie je �plne presn�. Keď�e s� Budhovia, maj� ľudsk� formu. M��u sa tie� spojiť do formy, alebo rozpt�liť na l�tku, ale maj� formu a obraz. Premenou sa m��u rozpt�liť na hmotu. Keď ľudia nem��u vidieť Budhov, hovoria, �e Budhovia nemaj� tel�. Ich tel� s� zlo�en� z at�mov, tak�e ich samozrejme nem��ete vidieť a je spr�vne, keď poviete, �e nemaj� tel�. Preto�e sa teda t�to hora Sumeru sklad� z at�mov, na�e ľudsk� oči ju nem��u vidieť. Ale v určitom zmysle predstavuje Budhu Amit�bhu, B�dhisattvu Aval�kit�varu a B�dhisattvu Mahaasthaamapraaptu. T�to hora Sumeru teda nie je jedna, ale s� to tri hory. Naviac je tie� v pohybe. Len veci v tejto na�ej materi�lnej dimenzii vyzeraj� mŕtve alebo bez pohybu; veci vo v�etk�ch ostatn�ch dimenzi�ch s� v pohybe. Ako viete, molekuly s� v pohybe, rovnako tak at�my a v�etko je v pohybe, elektr�ny obiehaj� okolo at�mov�ch jadier, v�etko je v pohybe � v�etka hmota je v pohybe. Tak�e t�to hora Sumeru niekedy sformuje priamu l�niu a niekedy sa sformuje do tvaru trojuholn�ka; men� sa. Keď ju ľudia vidia z r�znych uhlov, alebo v r�znych stavoch, nemusia vidieť jej skutočn� vzhľad. Keď sa vyrovn� do priamej l�nie, budete ju vidieť ako horu. Niektor� kultivuj�ci v minulosti ju mohli vidieť, ale opisovali ju r�zne. Je to pr�ve preto, �e nevideli jej �pecifick� stav. Keď�e je to teda symbol Budhu Amit�bhu, B�dhisattvy Aval�kit�vary a B�dhisattvy Mahaasthaamapraapty, čo rob�? V skutočnosti je vo vn�tri hory Sumeru raj Najvy��ej bla�enosti, o ktorom ľudia hovoria. Len�e t�to hora nie je ako n� ľudsk� koncept druhu hmoty pred nami. Pod horou Sumeru je v�etko voda. Čas je obmedzen�, tak�e poviem len toľkoto.

Ďalej budem hovoriť o zlo�en� vesm�rneho priestoru. Ak� veľk� je vesm�r? Je ťa�k� op�sať to ľudsk�m jazykom, preto�e je na to nedostačuj�ci, a aj keby sa to dalo pop�sať, va�a myseľ by to nebola schopn� pojať a vy by ste to neboli schopn� pochopiť. Je nesmierne ohromn�. Je tak� ohromn�, �e je to jednoducho nepredstaviteľn� � dokonca aj pre Bohov je to nepredstaviteľn�. Tak�e �iaden Budha, Tao alebo Boh nie je schopn� vysvetliť, ak� veľk� je vesm�r. Ako som pr�ve povedal, vesm�r, ktor� v�eobecne ch�peme, je v skutočnosti v rozsahu mal�ho vesm�ru. Počas mojej poslednej n�v�tevy v USA som sa zmienil, �e rozsah pribli�ne 2,7 miliardy galaxi� ako je Mliečna cesta � je to okolo tohto č�sla, menej ako 3 miliardy � vytv�ra jeden vesm�r. A tento vesm�r m� �krupinu, alebo hranicu. Tak�e toto je vesm�r, o ktorom zvyčajne hovor�me. Ale za t�mto vesm�rom s� ďal�ie vesm�ry na vzdialenej��ch miestach. V určitom rozsahu je ďal��ch tritis�c tak�ch vesm�rov. Len�e okolo t�chto troch tis�c vesm�rov je �krupina a vytv�ra tak vesm�r druhej �rovne. Za t�mto vesm�rom druhej �rovne je okolo troch tis�c vesm�rov veľkosti druhej �rovne. Okolo nich je �krupina a vytv�raj� vesm�r tretej �rovne. Je to pr�ve ako keď mal� častice vytv�raj� at�mov� jadr�, at�mov� jadr� tvoria at�my a at�my tvoria molekuly � je to pr�ve ako keď mikroskopick� častice vytv�raj� v�č�ie častice v syst�me. Vesm�r, ktor� som pop�sal, je len sp�sob, ako veci existuj� v tomto jednom syst�me. Nie je sp�sob, ako to vyjadriť t�mto jazykom; ľudsk� jazyk to nedok�e vyjadriť jasne. Tak� je situ�cia v tomto jednom stave. Ale je veľa, veľa syst�mov � tak veľa ako nespoč�tateľn�ch at�mov, ktor� vytv�raj� molekuly � roztr�sen�ch rovnak�m sp�sobom po celom vesm�re. M��ete povedať, koľko je v kozme vesm�rov s veľkosťou n�ho mal�ho vesm�ru? Nikto to nedok�e povedať presne. Pr�ve som hovoril o vesm�roch druhej �rovne, tretej �rovne a povedal som, �e Budha ��kjamuni pri�iel z vesm�ru �iestej �rovne. Hovoril som len o tomto jednom syst�me, o syst�me, ktor� funguje takto. Presne ako mal� častice vytv�raj� v�č�ie častice a v�č�ie častice vytv�raj� e�te v�č�ie častice, toto je v r�mci jedn�ho syst�mu. Ale existuje viac ne� len tento jeden syst�m čast�c. Mnoh� častice na r�znych �rovniach s� rozpt�len� po celom kozmickom tele.

Vesm�r je nesmierne komplexn�. Podrobnej�ie som o tom hovoril na semin�ri vo �v�dsku. Hovoril som o osemdesiatjeden vrstv�ch vesm�ru. V skutočnosti je oveľa viac ako osemdesiatjeden vrstiev � nedaj� sa spoč�tať ľudsk�mi č�slami. To preto, �e najv�č�ie ľudsk� č�slo je zhao [bili�n]. Najv�č�ie č�slo, ktor� pou��vaj� Budhovia, je kalpa. Jedna kalpa znamen� dve miliardy rokov � dve miliardy rokov vytv�raj� jednu kalpu. Ani pomocou k�lp človek nespoč�ta, koľko je vrstiev vesm�rov � nie koľko je �rovn� nebies, ale koľko je �rovn� vesm�rov � tak�to nesmierny je. Čo sa t�ka ľudsk�ch bytost�, s� neuveriteľne nepodstatn�. Ako som spomenul naposledy, Zem je len smietkou prachu a je bezv�znamn�. Napriek tomu s� v tomto rozsahu nespočetn� a zlo�it� �trukt�ry dimenzi�. Ak� s� tieto �trukt�ry dimenzi�? Naposledy som ich tie� op�sal. V dimenzii akej �rovne �ije na�e ľudstvo? �ijeme v povrchovej hmote, zlo�enej z najv�č�ej vrstvy molekulov�ch čast�c; �ijeme medzi molekulami a plan�tami � plan�ta je tie� časticou a v rozľahlom vesm�re je tie� len bezv�znamnou smietkou prachu. Galaxia Mliečnej cesty je tie� bezv�znamnou smietkou prachu. Tento vesm�r � ten mal� vesm�r, o ktorom som hovoril � je tie� len bezv�znamnou smietkou prachu. Najv�č�ie častice, ktor� vid�me ľudsk�mi očami, s� plan�ty a najmen�ie častice, ktor� ľudia vidia, s� molekuly. My ľudia existujeme medzi časticami molek�l a plan�t. Keď ste v tejto dimenzii, mysl�te si, �e je ohromn�; z inej perspekt�vy je v skutočnosti nesmierne �zka a drobn�.

Dovoľte mi pohovoriť o tom z inej perspekt�vy. Nie je priestor medzi at�mami a molekulami dimenziou? Toto m��e byť ťa�ko pochopiteľn�. Dovoľte mi povedať, �e dne�n� vedci vedia, �e medzera medzi at�mami a molekulami je ekvivalentn� dvom stovk�m tis�com at�mov v rade. Ale č�m men�ie objekty, teda č�m men�ie častice, t�m v�č�� je ich celkov� objem, preto�e tvoria plochu jednej určitej �rovne a nie s� to izolovan� body. Av�ak molekuly s� naozaj veľk�. Č�m v�č�ie s� zrnk� hmoty, alebo č�m v�č�ie častice, t�m men�� je objem ich dimenzie � t�m men�� je celkov� objem ich dimenzie. Keď vst�pite do tej dimenzie, zist�te, �e je priestrannej�ia. Samozrejme, mus�te zodpovedať tamoj�iemu stavu, aby ste do nej mohli vst�piť. Ak to ch�pete ľudsk�mi my�lienkami, ľudsk�mi konceptami a sp�sobom, ak�m ľudia ch�pu materi�lny svet pred nimi, nikdy v�m to nebude d�vať zmysel, ani nebudete schopn� do toho stavu vst�piť. Ľudstvo tvrd�, �e jeho veda je veľmi vyspel�. Ak� �alostn�! V�bec neprenikla cez dimenziu molek�l a nem��e vidieť in� dimenzie � napriek tomu s� so sebou ľudia spokojn� � a u� v�bec nem��e vidieť dimenziu, zlo�en� z at�mov. M��em v�m povedať, �e toto je �irok� rozdelenie syst�mov dimenzi�: medzi at�mami a at�mov�mi jadrami je dimenzia, medzi at�mov�mi jadrami a kvarkami je dimenzia a medzi kvarkami a neutr�nami je tie� dimenzia. Čo sa t�ka počtu �rovn�, ktor� existuj�, keď pokračujeme ďalej a� k najp�vodnej�iemu zdroju hmoty, ned� sa to spoč�tať ľudsk�mi č�slami a dokonca ani počtami k�lp, ktor� pou��vaj� Budhovia.

Keď chce ľudstvo naozaj porozumieť hmote, m��e jej porozumieť len v r�mci ľudsk�ch vedomost�. Ľudia nebud� nikdy vedieť, čo je najp�vodnej��m z�kladom hmoty, a nikdy nebud� schopn� to presk�mať. Tak�e tento vesm�r zostane pre ľudstvo nav�dy z�hadou. Samozrejme, to neznamen�, �e ho nikdy nebud� poznať bytosti vysok�ch �rovn�; be�n� ľudia nemaj� sp�sob, ako spoznať tento vesm�r, pričom kultivuj�ci maj� � jedine pomocou kultiv�cie. Pomocou technologick�ch prostriedkov ľudstva nebud� ľudia nikdy schopn� dosiahnuť ohromn�ch schopnost� vo sf�re Budhu, alebo prehliadnuť cez toľko �rovn� dimenzi� a vesm�rov. Keď�e ľudia maj� v�emo�n� em�cie a t��by � v�etky druhy prip�tanost� � keby naozaj dosiahli sf�ru Budhu, vypukli by hviezdne alebo kozmick� vojny. Ale Bohovia to ľudstvu nedovolia urobiť. Preto je pre ľudstvo určite nebezpečn�, keď jeho veda dosiahne určit� �roveň. Keď�e ľudsk� mor�lka nebude siahať tak vysoko, ľudsk� civiliz�cia by bola zničen�. To nie je nespravodliv� � je to preto, �e ľudia nie s� dosť dobr� a preto�e ľudsk� mor�lka nedok�e udr�ať krok. Ale naopak, keby ľudsk� mor�lka dok�zala udr�ať krok, ľudia by sa stali Bohmi a nepotrebovali by ľudsk� prostriedky na sk�manie � videli by to v�etko len t�m, �e by otvorili oči a rozhliadli sa. Tak�to je tento vesm�r. Keď ho chcete spoznať, mus�te vyst�piť nad t�to sf�ru.

Čo som pr�ve pop�sal , boli svety zlo�en� z veľk�ch čast�c r�znych veľkost�. Je ich v skutočnosti viac ako tieto. Dokonca v najbli��ej dimenzii molek�l je mnoho, mnoho dimenzi� neviditeľn�ch pre ľud�. Ako som pr�ve povedal, najv�č�ie častice vytvoren� z molek�l s� hmotou, ktor� tvor� najvonkaj�� povrch, kde s� ľudsk� bytosti � oceľ, �elezo, drevo, ľudsk� telo, umel� hmota, kameň, p�da a dokonca papier a tak ďalej. V�etky tieto veci, ktor� ľudstvo vid�, s� zlo�en� z vrstvy najv�č��ch čast�c, ktor� je vytvoren� z vrstvy najv�č��ch molek�l. Tie s� viditeľn�. Nem��ete vidieť dokonca ani dimenziu čast�c vytvoren�ch z molek�l len o tro�ku men��ch, ne� s� tie vo vrstve najv�č��ch čast�c. Tieto molekuly m��u potom vytvoriť dimenziu e�te men��ch čast�c. Medzi najmen��mi časticami a najv�č��mi časticami na povrchu, ktor� s� v�etky vytvoren� z molek�l, existuje mnoho, mnoho �rovn� dimenzi�. In�mi slovami, molekuly vytv�raj� častice r�znych veľkost�, č�m vytv�raj� tento nesmierne zlo�it� komplex r�znych dimenzi�. Ľudia neveria, �e niekto m��e n�hle zmizn�ť a potom sa n�hle objaviť inde. Aj keď je jeho telo zlo�en� z molek�l, keď s� nesmierne jemnozrnn� (to mo�no dosiahnuť kultiv�ciou), m��e cestovať mimo tejto dimenzie. N�hle zmizne a nem��ete ho vidieť; potom sa n�hle objav� niekde inde. Je to veľmi jednoduch�.

Pr�ve som vysvetlil �trukt�ru dimenzi�. Hovoril som o tom detailnej�ie ako naposledy. Nem��em ľuďom povedať pr�li� veľa, preto�e by tak veľa nemali vedieť. Nie je mo�n�, aby ľudia sk�man�m objavili v�etko to, čo som v�m povedal. Modern� ľudsk� veda sa v skutočnosti vyvinula na nespr�vnych z�kladoch, s myln�m pochopen�m vesm�ru, ľudstva a �ivota. Preto v spoločenstve kultivuj�cich my kultivuj�ci v�bec nes�hlas�me s ľudskou vedou a mysl�me si, �e je myln�. Samozrejme, be�n� ľudia sa v�etci učili t�mto sp�sobom; del� sa na mnoho oblast� a vy v�etci ste vo svojich oblastiach dosiahli značn� �spechy. Ale jej z�klady s� myln�. Tak�e to, čomu vy ľudia rozumiete, bude v�dy dosť vzdialen� od pravdy.

Ľudsk� pochopenie vedy je v�dy procesom t�pania. P�r slepcov sa sna�� odhadn�ť vzhľad slona � tak� je dne�n� veda. Siahnu na stehno alebo chobot slona a povedia, �e tak� je veda. Faktom je, �e nem��e vidieť cel� pravdu. Prečo som to pr�ve teraz povedal? Ľudstvo si teraz mysl�, �e človek sa vyvinul evol�ciou, ale evolučn� te�ria v�bec nesed�. My v spoločenstve kultivuj�cich m�me pocit, �e ľudia ur�aj� sami seba. Vid�me, �e ľudia sa sp�jaj� s opicami a pripad� n�m to smie�ne. Ľudia v�bec nepoch�dzaj� z evol�cie. Keď Darwin predstavil svoju evolučn� te�riu, bola pln� dier a jej najv�č�ou slabinou boli ch�baj�ce prechodn� f�zy evol�cie medzi opicou a človekom a medzi pravek�mi a novodob�mi �ivotmi � nech�baj� len u človeka, ale aj pri ostatn�ch �ivotoch a zvierat�ch. Ako sa to d� vysvetliť? V skutočnosti maj� v r�znych historick�ch obdobiach ľudia r�zne �ivotn� stavy. Ľudsk� �ivotn� prostredie teda vznik�, aby posl��ilo ľuďom v danom časovom obdob�.

Keď sme sa dostali k tejto t�me, prehovor�m tie� trochu o n�zoroch dne�n�ch ľud�. Kv�li mor�lnemu �padku pre�lo mnoho konceptov ist�mi zmenami. V minulosti mnoho prorokov tie� povedalo, �e v určitej dobe bud� chcieť ľudia vyzerať ako duchovia. M��ete vidieť, ako si farbia vlasy na červeno, alebo nech�vaj� len pruh vlasov uprostred a obe strany maj� vyholen�. Bolo tie� povedan�, �e v určitej dobe sa bude s ľuďmi zaobch�dzať hor�ie ako so psami. Mnoho ľud� berie svoje psy ako synov alebo deti, kŕmia ich mliekom, obliekaj� ich do značkov�ho oblečenia, vozia ich v koč�koch a hovoria im �m�j synček�. Medzit�m mnoho ľud� �obre na ulici o jedlo � tie� som i�iel okolo tak�chto ľud� � n�jdeme ich aj v Spojen�ch �t�toch. Natiahnu ruku: �Pros�m, dajte mi �tvrť dol�ra.� S� na tom naozaj hor�ie ako psi. Ale m��em v�m povedať, �e keby na Zemi neboli ľudia, nič by neexistovalo. Pr�ve kv�li existencii ľud� m� zem v�etky tieto veci. V�etky zvierat�, stvorenia a rastliny s� zroden� kv�li ľuďom, zničen� kv�li ľuďom, sformovan� kv�li ľuďom a maj� byť pou��van� ľuďmi. Bez ľud� by tu nebolo nič. �esť ciest kolobehu prevteľovania existuje tie� kv�li človeku. V�etko na svete je vytvoren� pre ľud�. V dne�nej dobe s� v�etky tieto koncepcie prevr�ten�. Ako sa m��u zvierat� vyrovnať človeku?! V dne�nej dobe zvierat� posadaj� ľudsk� tel� a st�vaj� sa ich p�nmi � nebes� to nem��u tolerovať! Ako by to mohlo byť prijateľn�? Ľudia s� najv�znamnej��; m��u sa stať Bohmi alebo Budhami pomocou kultiv�cie. Okrem toho s� v�etci ľudia z vysok�ch �rovn�, pričom mnoho t�ch �ivotov bolo vytvoren�ch tu � vytvoren�ch na Zemi. Zbe�ne som pohovoril o tejto t�me.

V na�ich očiach evolučn� te�ria, o ktorej som sa predt�m zmienil, v�bec neexistuje. Za dlh� veky pre�lo ľudstvo mnoh�mi r�znymi obdobiami civiliz�cie. Zaka�d�m, keď ľudsk� mor�lka zdegenerovala, bola jej civiliz�cie zničen�. Nakoniec zostalo veľmi m�lo ľud�. Zdedili tro�ku kult�ry z predch�dzaj�cej civiliz�cie a vyvinuli sa potom, čo pre�li cez ďal�iu dobu kamenn�. Doba kamenn� sa neobmedzuje len na jedno obdobie � bolo veľa d�b kamenn�ch. Dne�n� vedci narazili na nejak� probl�my: mnoho archeologick�ch n�lezov nie je len z jedn�ho obdobia. Ale keď sa ich sna�ia zaradiť do evolučnej te�rie, nem��u to vysvetliť zoči-voči faktom. Objavili sme, �e ľudia na tejto Zemi, teda, ľudia z r�znych historick�ch obdob�, po sebe zanechali kult�rne pamiatky r�znych obdob�. Dne�n� ľudia v�etci hovoria, �e pyram�dy v starovekom Egypte postavili Egypťania. Ale ony nemaj� so s�časn�mi Egypťanmi absol�tne nič spoločn�. Ľudia a n�rody maj� teda nespr�vne pochopenie svojej vlastnej hist�rie. Pyram�dy a Egypťania spolu nemaj� v�bec nič spoločn�. Tieto pyram�dy boli postaven� počas prehistorickej civiliz�cie a potopili sa pod vodu pri posunoch kontinentov. Keď sa mala objaviť nasleduj�ca civiliz�cia a tvorili sa nov� kontinenty, vynorili sa z morsk�ch hlb�n. T� skupina ľud� bola d�vno preč a nesk�r potom pri�li s�časn� Egypťania. Potom čo objavili funkciu t�chto pyram�d, postavili Egypťania p�r men��ch pyram�d. Objavili, �e pyram�dy s� dosť dobr� na skladovanie rakiev, a tak do nich d�vali rakvy. Niektor� boli postaven� nanovo, niektor� poch�dzaj� z d�vnej minulosti. To dne�n�m ľuďom znemo�nilo zistiť, z ak�ho historick�ho obdobia vlastne poch�dzaj�. Hist�ria je v zm�tku.

Mnoho ľud� hovor�, �e maysk� kult�ra je spojen� s dne�n�mi Mexičanmi. V skutočnosti nem� nič dočinenia s Mexičanmi, ktor� s� len mie�ancami �panielov a domorod�ch obyvateľov. Maysk� kult�ra na druhej strane patrila k predch�dzaj�cemu historick�mu obdobiu civiliz�cie. T�to ľudsk� rasa bola v Mexiku zničen� a pre�il len mal� počet ľud�. Ale maysk� kult�ra mala priamu spojitosť s Mongolmi. Nep�jdem tu do detailov. Ľudstvo nepozn� svoje vlastn� historick� korene. To ist� plat� pre belochov. Pri poslednej veľkej potope � posledn� ľudsk� civiliz�cia bola zničen� veľkou potopou � boli pod vodou v�etky veľk� hory na svete s v��kou pod dvetis�c metrov a pre�ili len ľudia, ktor� �ili vo v��ke viac ako dvetis�c metrov. Pr�beh o Noemovej arche je pravdiv�. Pri veľkej potope bola �plne zničen� z�padn� kult�ra a v�chodn� kult�ra tie� zostala v trosk�ch. Ale horsk� ľudia z oblast� Himal�j� a pohoria Kunlun, ktor� �ili ako vidiečania, mali to �ťastie, �e unikli � Č�ňania, ktor� �ili v pohor� Kunlun, pre�ili. V tom čase bola v�chodn� kult�ra dobre vyvinut�; Diagram �ltej rieky (Hetu), Spisy od rieky Luo (Luoshu), Kniha pre mien (I-ťing), Tai-čchi, Osem trigramov (Bagua) a tak ďalej boli zdeden� z minulosti. Ľudia hovoria, �e boli vytvoren� t�m alebo on�m človekom neskor��ch gener�ci�. T� ľudia ich len upravili a znova zverejnili. Neboli v�bec vytvoren� t�mi ľuďmi a v�etky poch�dzali z prehistorick�ch kult�r. Hoci sa tieto veci v Č�ne odovzd�vali, počas historick�ho v�voja Č�ny ich bolo e�te viac. V staroveku ich bolo zachovan�ch viac, ale ub�dalo ich, ako sa odovzd�vali. Tak�e je to n�rod s bohat�m kult�rnym pozad�m a hlbok�mi historick�mi koreňmi � to je Č�na. Na druhej strane belo�sk� kult�ra bola odstr�nen� potom, čo bola �plne zatopen� veľkou potopou. V tej dobe sa spoločne s Eur�pou potopil aj in� kontinent. To bola ich najrozvinutej�ia oblasť a tie� sa potopila. Tak�e belosi sa nanovo vyvinuli z ničoho � zo stavu v�bec �iadnej civiliz�cie � k vede , ktor� maj� dnes.

Veda starovekej Č�ny sa l�i od tejto empirickej vedy zo z�padu. Mnoho archeol�gov o tom so mnou diskutovalo a ja som im v�etko vysvetlil. Tie� c�tili, �e to tak je, preto�e mali veľa nerozrie�en�ch ot�zok, ktor� sa nedali vysvetliť. Ako som pr�ve povedal, nie je mo�n�, aby pochopenie vesm�ru ľudstvom dospelo o mnoho ďalej. V dne�nej dobe je v�chodiskov� bod mnoh�ch vedeck�ch v�skumov nespr�vny. Najm� t�, ktor� vo svojich oblastiach niečo dosiahli, sa toho nie s� schopn� vzdať. Definovali to, čo pochopili a určili hranice. Mnoh� z v�s v publiku s� zahraničn� �tudenti, dr�itelia doktor�tov a magistersk�ch titulov s otvorenou mysľou. Zist�te, �e ich defin�cie s� spr�vne v rozsahu ich sf�r, ale keď prekroč�te ich pochopenie a ich sf�ru, bud� tie defin�cie nespr�vne a obmedzuj�ce. Naozaj dobr� vedec je ten, ktor� si tr�fne prelomiť tieto hranice. Čo sa t�ka Einsteina, to, čo povedal, bolo tie� spr�vne len v r�mci sf�ry jeho pochopenia, ale za tou sf�rou je to, čo povedal, nespr�vne. Vid�te ten princ�p? Je to preto, �e keď ľudia vyst�pia, keď stav v�ho myslenia dosiahne pravdu vysokej �rovne a keď dosiahnete vysok� �rovne, zist�te, �e pochopenia na n�zkych �rovniach s� nespr�vne. Takto to je.

Nie je ľudsk� pochopenie hmoty nespr�vne? Ľudia stoja v bezprostrednej dimenzii medzi povrchovou hmotou zlo�enou z vrstvy najv�č��ch molekulov�ch čast�c a plan�tami, a napriek tomu s� u� zm�ten�. Vyvinuli sa touto či tamtou cestou iba vo vn�tri tohto a myslia si, �e je to absol�tna veda, jedin� pochopenie hmoty a �e je to najpokročilej�ie. Je to len pochopenie materi�lneho sveta vo vn�tri nesmierne, nesmierne nepatrnej častice v tomto nesmierne a komplexnom kozmickom priestore a je to obmedzen� na mal� dimenziu. �trukt�ra plan�t, ktor� som predt�m op�sal, je len jeden syst�m. Ten k�sok dimenzie, ku ktor�ho pochopeniu ste pri�li, je vn�tri nepatrn�ho syst�mu � syst�mu o veľkosti smietky prachu a jednej z nespočetn�ch mili�rd dimenzi�. Je to teda pochopenie vn�tri nepatrnej dimenzie. Povedali by ste, �e je spr�vne? Tak�e v�chodiskov� z�klady v�voja a pochopenia ľudskej vedy s� nespr�vne. �ivot a p�vod ľudstva s� e�te komplikovanej�ie na vysvetlenie, tak�e o nich nebudem hovoriť. Je to preto, �e keby som povedal viac, t�kalo by sa to p�vodu �ivota, ktor� je pr�li� komplikovan�. Okrem toho, keby som povedal pr�li� veľa a hovoril by som veci na pr�li� vysok�ch �rovniach, ľudia tomu nebud� veriť, preto�e ľudia maj� nakoniec ľudsk� my�lienky. K�m tu hovor�m, keď to počuj� Bohovia, veria tomu, preto�e ich myslenie je myslen�m Bohov. Vidia to vo svojich sf�rach a ich sp�sob myslenia je �plne odli�n� od toho ľudsk�ho.

Keď som to vysvetľoval t�mto sp�sobom, bolo v�m to jasn�? Dovoľte mi sp�tať sa v�s: keď som hovoril t�mto sp�sobom, rozumeli ste tomu, alebo nie? (Potlesk) Je niečo, čo často zmieňujem a aj včera som to opakovane zd�raznil: predurčen� vzťah (yuan fen). Mnoh� z n�s v�dy chc� tento Dafa predstaviť viacer�m ľuďom. U niektor�ch ľud�, len čo im Ho predstav�te, myslia si, �e je skvel�, a sami sa Ho chc� učiť. T�to ľudia pravdepodobne maj� predurčen� vzťah. Pri in�ch, dokonca pri členoch va�ej rodiny, keď im Ho predstav�te, nebud� chcieť poč�vať a neveria tomu � neveria tomu bez ohľadu na to, čo hovor�te. Dovoľte mi povedať, �e pravdepodobne nemaj� predurčen� vzťah. Samozrejme, t�to situ�cia nie je sp�soben� len formou predurčen�ho vzťahu samotn�ho. U niektor�ch ľud� to m��e byť kv�li ich slabej kvalite porozumenia alebo veľk�mu mno�stvu karmy.

Dnes budem hovoriť zvl�ť o predurčenom vzťahu. Čo je predurčen� vzťah? Vysvetlil som to u� predt�m. V spoločenstve kultivuj�cich sa v�dy zd�razňoval predurčen� vzťah. Ako sa ustanovuje predurčen� vzťah? V skutočnosti mi dovoľte povedať, �e predurčen� vzťah, o ktorom hovorili t� z n�s zo spoločenstva kultivuj�cich, sa ned� vysvetliť v pojmoch kr�tkeho obdobia hist�rie. Prekračuje ak�koľvek jeden �ivot človeka, alebo dokonca niekoľko �ivotov, alebo dokonca e�te dlh�ie obdobie. Tento predurčen� vzťah nekonč�. Prečo nekonč�? Pr�ve keď som teraz hovoril o spl�can� karmy, spomenul som, ako sa nahliada na �ivot človeka. Keď sa nahliada na �ivot, je potrebn� pozerať sa na cel� jeho existenciu � nielen na jeden jeho �ivot. Je to ako pri sp�nku: potom, čo sa vysp�te, m��ete neuznať, �e ste to včera boli vy? V �iadnom pr�pade! Tak�e predurčen� vzťah človeka zahŕňa veľmi dlh� časov� obdobie. Dobr� veci m��u byť odovzdan� a zl� veci m��u byť odovzdan� tie�. In�mi slovami, ani predurčen� vzťahy medzi ľuďmi sa nekončia. V�č�inou sa predurčen� vzťah, o ktorom ľudia hovoria, vzťahuje na predurčen� vzťah rodiny, teda predurčen� vzťah medzi man�elom a man�elkou � najčastej�ie sa to t�ka tohto. Vlastne som u� predt�m hovoril o tomto predurčenom vzťahu medzi man�elom a man�elkou. Toto je z�le�itosť be�n�ch ľud�. Keď�e sa hovor� o predurčenom vzťahu, pohovor�m o tom. Ako sa vytvor�? Vo v�č�ine pr�padov je to zvyčajne takto: v predch�dzaj�com �ivote jeden človek urobil l�skavosť in�mu a ten mu to nemohol splatiť � mo�no bol n�zkym �radn�kom alebo bol v tom �ivote veľmi chudobn�. Mal z tej l�skavosti veľk� prospech, a tak ju chcel splatiť. Toto potom mohlo vy�stiť v predurčen� vzťah medzi man�elom a man�elkou. M��e to byť tie� tak, �e v minulom �ivote niekto niekoho mal r�d, alebo sa mali radi navz�jom, ale nemali ten predurčen� vzťah a nemohli vytvoriť rodinu; potom to mohlo vy�stiť v predurčen� vzťah man�ela a man�elky v ďal�om �ivote. Je to preto, �e �elanie človeka je veľmi d�le�it� � čo chcete a čo chcete robiť. Keď poviete: �Ja chcem kultivovať Budhovstvo,� potom v�m Budha m��e pom�cť. Prečo je to tak? T�to jedna my�lienka je veľmi drahocenn�, preto�e sa v takomto zlo�itom prostred� st�le chcete kultivovať na Budhu. Na druhej strane, ani keď človek chce byť d�mon, ned� sa to zastaviť. Ako ho m��ete zastaviť, keď sa usiluje o robenie zl�ch vec�? Nepoč�va v�s a trv� na ich roben�. Tak�e �elanie človeka je veľmi d�le�it�.

Predurčen� vzťahy sa tvoria aj t�m, �e ste bl�zki pr�buzn� a dobr� priatelia, �tudenti alebo učen�ci, alebo dobrotou a nevra�ivosťou, ktor� si ľudia medzi sebou dlhuj�. V�etko z toho z v�s m��e urobiť rodinu alebo v�s priradiť k rovnakej skupine. V spoločnosti m�te spoločensk� v�zby a to umo�ňuje, aby sa nap�tie medzi ľuďmi rozrie�ilo a aby sa splatila dobrota a nevra�ivosť. To s� v�etko predurčen� vzťahy � toto sa pod nimi mysl�. Nepoch�dzaj� z jedn�ho �ivota; m��u poch�dzať z niekoľk�ch �ivotov, alebo minul�ho �ivota. T�ka sa to takejto situ�cie. Zistili sme tie�, �e preto�e je tu tak�to druh vzťahu, teda, človek m� v jednom �ivote dobrotu a nevra�ivosť, bl�zkych pr�buzn�ch a priateľov, man�elku a deti a tak ďalej, potom je dosť mo�n�, �e v tejto skupine je dobrota a nevra�ivosť � niekto s niek�m jedn� dobre, niekto s niek�m jedn� zle, jeden človek spl�ca druh�mu... Tieto veci potom sp�sobia, �e sa reinkarnuj� v bud�com �ivote ako skupina. Ale nepr�du spolu; nie je to tak, �e sa reinkarnuj� spolu. Čas ich pr�chodu na tento svet sa bude r�zniť, tak�e niektor� bud� mlad�� a niektor� star��. V ka�dom pr�pade bud� v tej skupine určit� v�zby medzi ľuďmi, ktor� sa reinkarnuj� v r�znych časoch. Zist�te, �e niekto, kto ide po ulici a nepatr� do va�ej skupiny a kto s vami nem� predurčen� vzťah, alebo s vami nem� nič do činenia, bude vyzerať ako by bol v �plne inom svete, ne� ste vy. Bude to vyzerať, �e s n�m nem�te nič dočinenia. N�jdete tie� osoby, ktor� vyzeraj� ako ľudia in�ho typu. T�to ľudia nie s� z va�ej skupiny a nem�te s nimi v�bec �iaden predurčen� vzťah. Tak�e ľudia sa obvykle reinkarnuj� ako skupina a pr�du v r�znych časoch � niektor� bud� rodičia, niektor� bud� deti, niektor� bud� priatelia, niektor� bud� nepriatelia a niektor� bud� dobrodinci. Toto je predurčen� vzťah, o ktorom som pr�ve hovoril.

Samozrejme, ani t�, ktor� praktizuj� kultiv�ciu, nem��u unikn�ť tak�muto predurčen�mu vzťahu. Keď�e chcete praktizovať kultiv�ciu... V minulosti sa hovorilo, �e keď človek praktizuje kultiv�ciu, dokonca aj jeho predkovia z�skaj� cnosť (de) a dokonca aj oni z toho bud� mať ��itok. Nie je to tak, �e keď praktizujete kultiv�ciu a vykultivujete sa na Budhu, nebud� musieť zaplatiť za svoje hriechy a karmu a v�etci sa stan� Budhami � to nie je dovolen�. Znamen� to, �e keď praktizujete kultiv�ciu, oni predt�m vedeli, �e z�skate Fa v tomto �ivote, tak�e mo�no s� medzi ľuďmi okolo v�s va�i reinkarnovan� pr�buzn� a mo�no umo�n�te ľuďom, ktor� voči v�m maj� nevra�ivosť alebo dobrotu, z�skať Fa � m��e to priniesť tak�to druh vzťahu. Samozrejme, kultiv�cia nem� nič dočinenia s n�klonnosťou k rodine. Keď�e sa o nej nehovor�, prelamuj� teda toto obmedzenie, tak�e ľudia, ktor� sa kultivovali osamote, alebo odovzd�vali svoje učenie jedinej osobe, si sami vyberali a volili svojich učen�kov. Takto sa ľudia kultivovali počas minul�ch gener�ci�. Univerz�lna sp�sa je predurčen� vzťah, o ktorom dnes hovor�me. Predurčen� vzťah, o ktorom hovor�m, sa t�ka v�s v�etk�ch tu v publiku. Je veľmi pravdepodobn�, �e m�te predurčen� vzťah z�skať Fa. Tak�e ako bol tento predurčen� vzťah vytvoren�? Mnoho ľud� sem pri�lo z�skať Fa, pri�li s t�mto cieľom. M��u to tie� byť [moji] bl�zki pr�buzn�, dobr� priatelia a učen�ci z r�znych �ivotov, alebo t�, ktor� maj� in� predurčen� vzťahy. Ale kultiv�cia nezahŕňa pr�buzenstvo be�n�ch ľud� � nie je to nič tak�. Často hovor�m, �e niektor� ľudia pri�li z�skať Fa. Mohli mať v minulosti tento druh �elania a chceli pr�sť vydr�ať tr�penie, aby z�skali tento Fa � toto je tie� faktor. Preto často hovor�m, �e v�m rad�m nepreme�kať pr�le�itosť z�skať teraz Fa kv�li moment�lnym nespr�vnym my�lienkam v tomto �ivote, inak toho budete nav�dy ľutovať a nebudete schopn� to nahradiť. Vlastne som zistil, �e t�to niť predurčen�ho vzťahu pritiahla v�č�inu ľud�. Nikto nebol vynechan� a v�etci z�skavaj� Fa. Jedin� rozdiel je v miere usilovnosti a napredovania.

Ďalej pohovor�m o inej z�le�itosti: o forme kultiv�cie. Dotkol som sa jej u� včera. Niektor� na�i �tudenti predlo�ili ot�zku, či sa o�eniť, alebo nie. Niektor� z nich sa nechc� o�eniť a chc� sa �sť kultivovať do h�r; niektor� maj� in� pohľady na vec. Mnoho, mnoho in�ch učen�kov na�ej kultiv�cie v Dafa m� t� my�lienku tie�. Napriek tomu ka�d� vie, �e tento Fa, ktor� uč�m, je hlavne na praktizovanie kultiv�cie v be�nej ľudskej spoločnosti, pričom cieľom kultiv�cie je hlavn� vedomie človeka (zhu yishi) alebo hlavn� prap�vodn� du�a (zhu yuanshen) človeka. Keď�e vedome a �myselne zn�ate ťa�kosti a va�e srdce je nepohnut�, pričom jasne vid�te poru�ovanie svojich seba-z�ujmov, nekultivujete sa? Keď to nie ste vy, kto z�skava tento Fa, kto to je? Keby ste naozaj �li praktizovať kultiv�ciu do h�r a vyhli by ste sa t�mto konfliktom a treniciam, potom by va�a kultiv�cia bola pomal�. Keď človek pomaly obrusuje svoje prip�tanosti počas mnoh�ch rokov a nez�ska tento Fa, je dosť pravdepodobn�, �e sa kultivuje jeho pomocn� prap�vodn� du�a (fu yuanshen). Keď�e by ste pri kultiv�cii hlboko v hor�ch nemali tieto podmienky, pravdepodobne by ste museli sedieť v medit�cii a vst�piť do tranzu � byť v tranze po dlh� čas. V tom stave by ste ani sami nevedeli, či praktizujete kultiv�ciu alebo nie, preto�e by ste opravdivo nezlep�ovali sami seba v tomto komplikovanom prostred�. Tak� je situ�cia. Mn�si a mn�ky m��u tie� kultivovať svoju hlavn� prap�vodn� du�u, ale be�n� ľudsk� spoločnosť je miestom, kde m��e byť ľudsk� srdce zocelen� najlep�ie.

Z kultivačn�ch met�d minulosti, o ktor�ch sme počuli � bez ohľadu na to, ktor� n�bo�enstvo alebo kultivačn� met�da v hist�rii to bola � to, čo sa odovzd�valo, učilo ľud�, aby odi�li praktizovať kultiv�ciu do h�r alebo kl�torov, preru�ili v�zby so svetom a opustili n�klonnosť k rodine. Dokonca aj keď rodičia pri�li toho človeka nav�t�viť do kl�tora, neuznal ich: �Koho hľad�te?� �Hľad�m teba. Si m�j syn.� ��, Budha Amit�bha. Pardon, pom�lili ste si ma s niek�m. Moje meno je ...� preto�e mu u� bolo dan� Dharmov� meno. �Som učen�k �koly Budhu. Nie som v� syn.� Naozaj preru�ili spojenie so svetom. Čo sa t�ka mn�chov dnes, samozrejme, t� sa u� nekultivuj�; dokonca zar�baj� peniaze a nejak� posielaj� domov. Ozajstn� kultiv�cia [v t�ch kultivačn�ch cest�ch] vy�aduje preru�enie spojenia so svetom. Prečo sa hovor�, �e keď sa raz niekto stane mn�chom, u� sa nepova�uje za človeka? Toto je ten d�vod. U� je Boh � napoly Boh. Hoci sa u� človek nem��e kultivovať [v t�ch kultivačn�ch cest�ch], mnoho ľud� je často brzden�ch pr�stupom t�chto starovek�ch kultivačn�ch ciest a tie� chc� t�mto sp�sobom praktizovať kultiv�ciu Dafa. To bude uskutočniteľn� v bud�cnosti, ale teraz pre to nie s� podmienky. Fa, ktor� dnes odovzd�vam, m��e v s�časnosti prevziať iba t�to kultivačn� formu a ani ja s�m, v� Majster, nie som v hor�ch. Tak�e keď prem��ľate o kultiv�cii, nem��ete v�dy prem��ľať o odchode do h�r alebo o tom, �e sa stanete mn�kou alebo mn�chom � keď prem��ľate o kultiv�cii, nem��ete v�dy prem��ľať o ne�enen� sa alebo zmene sp�sobov be�n�ch ľud�. Nie je to tak. Je mnoho kultivačn�ch ciest. Medzi osemdesiatimi�tyrmi tis�ckami kultivačn�ch ciest na�a cesta nie je jedin�, ktor� praktizuje kultiv�ciu t�mto sp�sobom. Tak�e hovor�m, �e by sme nemali byť ovplyvnen� niekoľk�mi kultivačn�mi cestami minulosti, alebo dlhodobo ustanoven�mi konceptami. To, čo v�m odovzd�vam dnes, je �plne nov� kultivačn� cesta, ktor� v�m naozaj m��e umo�niť byť spasen� najr�chlej�ie. Čo sa t�ka bud�cnosti, bud� existovať kultivačn� cesty pre ten čas. V skutočnosti, ako som povedal v knihe, pre človeka nie je v �iadnom pr�pade jednoduch� praktizovať kultiv�ciu. Kultivujete sa a kultivujete, ale nekultivujete naozaj sami seba a ani to neviete!

M��em v�m povedať, �e v minulosti mnoho Bohov zistilo, �e je pr�li� ťa�k� spasiť hlavn� prap�vodn� du�u človeka, tak�e pou�ili met�du spasenia pomocnej prap�vodnej du�e. Jeden [Boh] spasil ľud� t�mto sp�sobom a zdalo sa mu to dosť dobr�, potom sa ďal�iemu zdal tento sp�sob sp�sy ľud� tie� dosť dobr� a potom v�etci prin�ali sp�su ľud� t�mto sp�sobom a vy�stilo to do prijatia tejto formu sp�sy ľud�. Ale nie je to voči ľuďom spravodliv� � človek praktizuje kultiv�ciu, av�ak spasen� je niekto in�. Pr�ve kv�li tej nespravodlivosti si to netr�fli zverejniť, alebo nechať ľud� dozvedieť sa to. Ja som to ľuďom odhalil, aby to vedeli. Prečo? Preto�e to, čo chcem ja, je umo�niť ľuďom naozaj z�skať Fa, zmeniť t�to situ�ciu a umo�niť v�m samotn�m kultivovať sa. Z�roveň, keď ľudia praktizuj� kultiv�ciu t�mto sp�sobom, prospievaj� spoločnosti � keď zlep�ujete s�m seba, ste určite dobr�m človekom v spoločnosti, čo je najlep�ie. Tak�e moj�m z�merom je pr�ve obr�tiť t�to vec. Ale niektor� Bohovia sa tam hore dostali po mnohoročnej kultiv�cii tamt�m sp�sobom � vykultivovali sa tam pr�ve t�m sp�sobom, ako sa kultivuj� pomocn� prap�vodn� du�e. Tak�e v�etci z nich br�nili tomu, aby som v�m toto odovzdal. Prem��ľajte o tom v�etci: v�bec nie je ľahk� odovzd�vať tento Fa a ani nie je v�bec ľahk� ho z�skať. Nakoniec si Bohovia, Budhovia a Taovia uvedomili, čo rob�m, a videli, �e v�sledky s� naozaj dobr� � teraz to vedia.

Veci boli veľmi ťa�k�, keď som predt�m v Č�ne učil Fa. Teraz je samozrejme relat�vne jednoduch� učiť ho; najm� v Spojen�ch �t�toch je pre v�s u� veľmi ľahk� poč�vať Fa. Ako som povedal predt�m, t�to na�a kultivačn� forma by nemala byť ovplyvnen� konceptami z minulosti; takto sa kultivujeme my. Samozrejme, potom, čo t�to va�a v�rka skonč� svoju kultiv�ciu, ľudia bud�cnosti bud� mať svoje sp�soby praktizovania kultiv�cie. Ľudia bud�cnosti nebud� poznať toľko z Fa. Toto sme odovzd�vali, preto�e toto je �peci�lne historick� obdobie. Ľudia vo vzdialenej�ej bud�cnosti nebud� schopn� vedieť, kto som, a ani im nezanech�me m�j obraz. Tie audio a videop�sky nem��u byť zanechan� do bud�cnosti, aj keď ste ich nahrali; v�etky bud� vymazan�. V minulosti keď Budha ��kjamuni viedol svojich učen�kov v kultiv�cii, nedovolil svojim učen�kom mať peniaze alebo majetok, aby si nevyvinuli prip�tanosti k t�m materi�lnym z�ujmom. Tak�e im nebolo dovolen� mať nič ne� ka�aju[i] a misku na almu�nu. Ale ľudia maj� pr�li� často prip�tanosti, ktor�ch je ťa�k� sa zbaviť. V určitej dobe mnoho ľud� začalo zbierať misky na almu�nu. Niektor� povedali: �T�to moja miska je bronzov�, t�to moja miska je nefritov�, t�to moja vyzer� dobre, t�to moja miska je strieborn�.� Niektor� mn�si nazbierali veľa misiek. Budha ��kjamuni potom povedal: �Keď m�te tieto prip�tanosti k majetku, m��ete potom rovno �sť domov, preto�e doma m�te v�etko a budete m�cť �sť zbierať veci a nech�vať si ich. Prečo sa nem��ete vzdať dokonca ani misky na almu�nu? Mn�si sa musia vzdať v�etk�ho. Prečo sa nevzdať aj tej my�lienky na zbieranie misiek na almu�nu? Vzdali ste sa pokladov, prečo ste st�le prip�tan� k misk�m?� T�m Budha ��kjamuni myslel, �e človek by si nemal nechať ani t� jedin� my�lienku alebo jedin� k�sok prip�tanosti � mus� to byť odstr�nen�. Nedovolil im mať t�to prip�tanosť.

V čase Budhu ��kjamuniho b�vala miska mn�chov veľmi mal� a oni mohli �obrať v�dy len o jedno jedlo. Dnes mn�si dr�ia veľmi veľk� misku. V minulosti sa pou��vala miska na almu�nu, ale dnes pou��vaj� obr�ten� zvon � chodia �obrať s obr�ten�m zvonom. A v�bec nechc� jedlo, ktor� im d�vate � chc� peniaze. Keď s� tak� prip�tan� k materi�lnym z�ujmom a peniazom � je to kultiv�cia? M��em v�m povedať, �e peniaze s� najv�č�ou prek�kou pre kultivuj�ceho. Čo som pr�ve povedal, bolo o mn�choch. Av�ak kultiv�cia Dafa nepriklad� d�le�itosť materi�lnym veciam, ale mysli. Keď�e praktizujete kultiv�ciu, pričom pracujete v be�nej spoločnosti, nez�le�� na tom, koľko peňaz� m�te, ale z�le�� na tom, či va�e prip�tanosti k peniazom a majetku boli odstr�nen�. Aj keď je v� dom postaven� zo zlat�ch teh�l, nem�te to vo svojej mysli a veľmi o tom nerozm��ľate. Keď sa ľudia kultivuj� medzi be�n�mi ľuďmi, maj� v�etky druhy zamestnania. Keď rob�te obchody, zar�bate peniaze � čo na tom z�le��, keď to nem�te v mysli? Keď o tom veľmi nerozm��ľate a nez�le�� v�m na tom, či to m�te alebo nie, pre�li ste touto sk��kou. V� dom m��e byť aj naďalej zo zlata � nez�le�� na tom. Vy�adujeme od v�s, aby ste sa zbavili tejto prip�tanosti. Kultiv�cia neznamen� zbavenie sa materi�lnych vec�. Iba ak je to takto, je to v s�lade s kultiv�ciou vo svete be�n�ch ľud�. Keby ka�d� praktizoval kultiv�ciu a nikto by nič nerobil, z čoho by spoločnosť �ila? To nie je vhodn�. Priklad�me d�le�itosť len mysliam ľud�, mierime priamo na myseľ ľud� a naozaj v�s nech�vame zlep�iť si svoj charakter (xinxing), namiesto toho, aby sme v�s nechali zbaviť sa materi�lnych vec�. Mus� v�m byť jasn�, ako sa to l�i od tradičn�ch kultivačn�ch ciest. Ale budete v tom v�ne sk��an�, aby sa videlo, či m�te tieto prip�tanosti.

Čo sa t�ka kultivuj�cich, ktor� praktizuj� kultiv�ciu v na�om Dafa, tak�to je cesta, ktorou sa uber�me. Mus�te zmen�ovať tie prip�tanosti. Čo sa t�ka profesion�lnych kultivuj�cich v bud�cnosti, t� si vezm� misky a bud� pe�o putovať a �obrať o jedlo. Iba ak bud� pre��vať v�etky druhy ťa�kost� vo svete, bud� schopn� dosiahnuť dovŕ�enie. Mn�si v bud�cnosti sa bud� kultivovať t�mto sp�sobom.

Keď hovor�m o ťa�kostiach, poviem v�m toto: hneď ako sa človek začne kultivovať, určite bude pre��vať ťa�kosti � naraz� na ťa�kosti. Ľudia, ktor� praktizuj� Dafa, maj� po�ehnanie, ale tie� maj� utrpenia, keď praktizuj� kultiv�ciu � to je ist�. Av�ak často, keď ľudia trochu trpia alebo keď pre��vaj� tro�ku ťa�kost�, ber� to ako zl� vec. �Ako to, �e sa c�tim nepohodlne tu a tam?� Ak v�m je cel� v� �ivot pohodlne, m��em v�m povedať, �e určite p�jdete do pekla. Keď cel� �ivot neochoriete � nehovoriac ani o byt� v pohodl� cel� �ivot � p�jdete po smrti na sto percent do pekla. �itie vytv�ra karmu. Je pre v�s nemo�n� nevytv�rať karmu, preto�e hneď ako otvor�te �sta, m��ete in�m ubl�iť. To, čo poviete, m��e ne�myselne ubl�iť in�m: mo�no jedn�mu človeku nez�le�� na tom, čo mu hovor�te, ale niekto in� to počuje a ubl�i mu to. Keď ľudia �ij�, to, čo jedia, s� �ivoty, a dokonca keď kr�čaj�, �liapu na �ivoty a zab�jaj� ich. Samozrejme, povedali sme, �e keď �ijete na svete, vytv�rate karmu. Keď neochoriete, va�a karma nebude odstr�nen�. Keď ľudia trpia chorobou, ich karma je skutočne odstraňovan�. Uzdrav�te sa, potom čo je odstr�nen�. Často človek dostane v�nu chorobu a po čase, keď sa uzdrav�te, zist�te, �e va�a tv�r jasne �iari a v�etko, čo rob�te, ide hladko. Je to preto, �e potom, čo je va�a karma odstr�nen�, je premenen� na po�ehnanie � cnosť. Preto�e ste trpeli, v�etko, čo rob�te, p�jde zvyčajne hladko a d� sa ľahko uskutočniť. Ľudia to nem��u vidieť, tak�e si myslia, �e je zl� podst�piť dokonca mal� ťa�kosť. V skutočnosti, čo je na ťa�kosti tak� desiv�?! Aj keď m�te mal� ťa�kosť, ak zocel�te svoju v�ľu a prekon�te ju, zist�te potom, �e v�etko, čo rob�te, prebieha odli�ne. Povedal by som, keď ľudia praktizuj� kultiv�ciu, nie s� to ani ťa�kosti. Ak ste schopn� vzdať sa [toho v�etk�ho], určite dosiahnete dovŕ�enie. Povedan� z vy��ej perspekt�vy, keď ste schopn� vzdať sa my�lienky na �ivot a smrť, ste naozaj Bohom!

Budha Amit�bha povedal, �e odriekan�m jeho Budhovho mena sa ľudia m��u znovu narodiť v raji najvy��ej bla�enosti. Ako to m��e byť mo�n�? Jeho slov� nemo�no ch�pať povrchne. Je pravda, �e človek m��e �sť do raja najvy��ej bla�enosti, keď odrieka Budhovo meno, ale ľudia interpretuj� Budhove slov� povrchne. Budhov Fa m� vn�torn� v�znamy na r�znych �rovniach. Odriekanie Budhovho mena je v skutočnosti praktizovanie. St�le odriekavate, k�m vo va�ej mysli nezostane nič ne� slovo �Amit�bha� � jedna my�lienka nahrad� desaťtis�c my�lienok � odriekate a �plne vypr�zdnite svoju myseľ, nebude tam nič okrem �Amit�bha�. K�m odriekavate Budhovo meno, bud� do v�s zasahovať početn� prip�tanosti a r�zne ru�enia � dok�ete im vzdorovať? Keď opust�te v�etky prip�tanosti a myseľ sa stane pr�zdnu, dosiahnete cieľ kultiv�cie. Va�e odriekanie Budhovho mena je tie� v�razom �cty k Budhovi. Odriekate, preto�e chcete �sť do raja najvy��ej bla�enosti, tak�e Budha z raja najvy��ej bla�enosti sa samozrejme pr�de o v�s starať, preto�e kultivujete Budhovstvo. S� v tom hlbok� vn�torn� v�znamy. Niektor� ľudia hovoria, �e človek m��e �sť do raja najvy��ej bla�enosti, ak odrieka Amit�bha tesne pred smrťou. Ale ak� mus�te byť, aby ste to dok�zali? Ak ste naozaj schopn� vzdať sa my�lienky na �ivot a smrť, naozaj tam m��ete �sť. To je rozdiel medzi človekom a Bohom. Ak sa m��ete vzdať �ivota a smrti, ste Boh; ak sa nem��ete vzdať �ivota a smrti, ste človek � to je ten rozdiel. My sa kultivujeme a vzd�vame sa prip�tanost� � nevzd�me sa dokonca �ivota a smrti? Keď sa niekto m��e naraz zriecť �ivota a smrti, ak� in� prip�tanosť tam m��e byť? �Keď som z�skal Fa, neboj�m sa ani �ivota a smrti a m��em sa dokonca vzdať svojho �ivota.� K čomu by potom bol st�le e�te prip�tan�? To je t� my�lienka. Keď ľudia maj� umrieť, s� neuveriteľne vydesen�: �Ach nie! Čoskoro zomriem. Teraz naposledy vyd�chnem.� Ak� je to pocit? Ale niektor� ľudia nie s� pred smrťou vydesen� a ich pery st�le odriekaj� Amit�bha � povedali by ste, �e nep�jdu do raja najvy��ej bla�enosti? Vzdali sa v�etk�ho, nemaj� v�bec koncept �ivota a smrti. Ka�d� my�lienka človeka je postaven� na dlhom obdob� kultiv�cie. My�lienky be�n�ch ľud� s� nesmierne komplikovan� a maj� v�etky druhy prip�tanost�. Ako by v kritickom momente �ivota a smrti mohli nebyť vydesen�? Povedal som, �e �Veľk� Cesta je najľah�ia� a �e veľa vec� je veľmi jednoduch�ch, ale je treba veľa vysvetľovať, keď s� rozoberan� a vysvetľovan� do detailov. Av�ak keby v�m to bolo povedan� priamo, neboli by ste to schopn� urobiť a ľudia by neboli schopn� pochopiť veci na tak�ch hlbok�ch �rovniach. V�etci sa pok��aj� porozumieť veciam podľa povrchu slov, na z�klade povrchu, preto v�m mus�m vyučovať Fa.

Vyučovanie Fa v San Franciscu

6. apr�la 1997

U� sme sa stretli v New Yorku a teraz, len o niekoľko dn� nesk�r, sa stret�vame znova tu. P�vodne som v�m chcel dať nejak� čas, aby ste vstrebali to, čo som povedal, preto�e veci, o ktor�ch som naposledy hovoril, boli na vysokej �rovni. V skutočnosti, keď pozorne prem��ľate o veciach, o ktor�ch som ned�vno hovoril, pravdepodobne zist�te, �e s� na oveľa vy��ej �rovni. V skutočnosti som v�m povedal podstatu. Existuje d�vod, prečo to rob�m, a to ten, �e ste vysoko vzdelan�. Niektor� z v�s tie� z�skali Fa nesk�r, ale t�to skupina ľud�, ktor� z�skali Fa nesk�r, sa r�chlo zlep�uje; tak�e po�iadavky na nich s� tie� vysok� a ich �rovne r�chlo st�paj�. C�tite, �e je to ťa��ie a �e je tu viac ťa�kost� � vyzer� to, �e je viac tr�pen� � to je nevyhnutn�. O veľa veciach, ktor� tu dnes uč�m, sa nikdy predt�m nehovorilo. Preto�e čas pre kultiv�ciu je veľmi obmedzen�, d�fam, �e v�m tento Fa odovzd�m tak r�chlo, ako je to mo�n�, tak�e budete m�cť praktizovať kultiv�ciu tak r�chlo, ako je to mo�n� a dosiahnete dovŕ�enie tak r�chlo, ako je to mo�n�.

Pr�ve včera som hovoril o nasleduj�cej veci. Mo�no pozn�te č�nsky pr�beh Cesta na z�pad. Keď mn�ch Tchang i�iel do Z�padn�ho raja, aby z�skal p�sma, pre�iel cez v�etky druhy utrpen� a ťa�kost� � dev�ťkr�t dev�ť či�e osemdesiat jedna ťa�kost� � ak by vynechal čo i len jednu z nich, znamenalo by to, �e by to musel nahradiť, inak by to bolo neprijateľn�. Tak�e to v�bec nebolo ľahk�. Dnes je pre v�s tak� ľahk� z�skať Fa. Aj keby ste neboli v Spojen�ch �t�toch, m��ete si jednoducho k�piť letenku a za kr�tky čas ste tu. Tak�e v porovnan� s t�m skutočne z�skavate Fa trochu ľah�ie. Ale nie je tak� ľahk� kultivovať sa. Tie� som to vzal do �vahy: mus�me preveriť, či sa ľudia m��u učiť Fa, či m��u z�skať Fa a ako si tento Fa v�ia. Nem��eme tento časov� r�mec pr�li� naťahovať. Ľudia st�le v�haj�, keď pr�de na z�skanie tohto Fa, zva�uj� a prem��ľaj� znova a znova: �Mal by som sa ho učiť?� A tak ďalej. Tie� rozm��ľame o tejto ot�zke, tak�e si mysl�m, �e je dobr�, keď je čas trochu obmedzen�. Nie je to tak, �e ka�d� m��e z�skať tento Fa; ver�me na predurčen� vzťah. In�mi slovami, keď je čas obmedzen�, je mo�n�, �e t�, ktor� nemaj� Fa z�skať, nebud� schopn� vst�piť. Ak by bol časov� rozsah dlh��, mohol by vznikn�ť probl�m, a to ten, �e ľudia, ktor� nemaj� Fa z�skať, by mohli vst�piť a zasahovať do n�s, alebo n�m �kodiť. Preto�e by neverili, mohli by sp�sobovať zasahovanie. Samozrejme, na�e dvere s� do�iroka otvoren� � bez ohľadu na to, kto ste, budeme za v�s zodpovedn�, pokiaľ ste sa ho schopn� učiť. Ale naozaj mus�me sk��ať ľudsk� srdcia.

Budhov Fa je �irok�, obrovsk� a hlbok�. Z�kon, ktor� uč�me dnes, siaha za obvykl� ch�panie Budhovho Fa. Uč�me Fa cel�ho vesm�ru � podstatu cel�ho vesm�ru. Av�ak vo vn�tri tohto obrovsk�ho vesm�ru m� ka�d� z jeho �rovn� svoju vesm�rnu povahu, to jest princ�py Fa, ktor� sa prejavuj� zo Zhen-Shan-Ren v ka�dej r�i. Princ�py Fa na ka�dej �rovni s� skutočne obrovsk� a komplexn�. Keby ste chceli vysvetliť princ�py na jednej určitej �rovni, mo�no by ste ich neboli schopn� plne vysvetliť, aj keby ste sa tomu venovali cel� �ivot � s� takto nesmierne a komplexn�. Ako viete, Budha ��kjamuni učil ľud� a svojich kultivuj�cich sa učen�kov Dharmu z �rovne Tath�gatu. Ale potom, čo str�vil cel� svoj �ivot vyučovan�m, odovzdal veci iba zo svojej vlastnej kultivačnej cesty. Budha ��kjamuni povedal, �e je 84 000 kultivačn�ch ciest, a tieto nezahŕňaj� taoistick� �koly. Č�nska �kola Tao hovor�, �e m� 3 600 kultivačn�ch ciest. A tieto st�le nezahŕňaj� kultivačn� cesty Bohov z�padn�ch n�bo�enstiev, ktor� s� n�m be�ne zn�me. Okrem toho, 84 000 kultivačn�ch ciest, o ktor�ch ��kjamuni hovoril, s� iba pochopen�m na �rovni Tath�gatu, v r�mci toho rozsahu. Za t�mto rozsahom je toľko kultivačn�ch ciest, �e by ste ich ťa�ko mohli v�etky vysledovať, a je tam tie� veľa r�znych Budhov na �rovni Tath�gatu a princ�pov Fa, ku ktor�m sa osvietili � je to nesmierne obrovsk�. Mohli by ste povedať, �e Budhov Fa nem��e byť op�san� dokonca ani v pojmoch rozľahl�ch oce�nov alebo mor�. Akokoľvek veľk� je vesm�r, tak veľk� je tento Fa � to je t� my�lienka.

Dnes pou��vam len ľudsk� jazyk � najjednoduch�� ľudsk� jazyk dne�ka � aby som v�m povedal o z�kladnej situ�cii tohto cel�ho nesmierneho a hlbok�ho vesm�ru. Ak m��ete skutočne a d�kladne porozumieť tomuto Fa a m��ete v tomto Fa praktizovať kultiv�ciu, v��ka a hĺbka toho, čo za�ijete a k čomu sa osvietite, bude neop�sateľn�. K�m praktizujete kultiv�ciu, postupne toho budete za��vať čoraz viac a osvecovať sa k čoraz viac veciam. Č�m viac č�tate Čuan Falun, t�m viac z neho pochop�te. [Dokonca] aj keď s� va�e vroden� vlastnosti skutočne dobr�, v tomto Dafa je toho pre v�s na kultivovanie viac ako dosť. Nech sa chcete kultivovať akokoľvek vysoko, tento Fa je dosť obrovsk�, aby tomu vyhovel � tento Fa je jednoducho neuveriteľne �irok� a obrovsk�. Ako viete, v Čuan Falune som povedal, �e princ�py Fa, ktor� s� v ňom obsiahnut�, s� skutočne obsiahle. M��ete vidieť, �e za ka�d�m slovom s� vrstvy a vrstvy nespočetn�ch Budhov, Taov a Bohov � nedaj� sa spoč�tať. Preto�e ka�d� �roveň m� princ�py tej �rovne a ka�d� �roveň m� Budhov, Taov a Bohov na tej �rovni, predstavte si, ako rozľahl� je tento Fa. V skutočnosti som v�m ho iba načrtol. Jeho prav� pochopenie z�vis� na va�om vlastnom osvieten�, kultiv�cii a porozumen� vo va�ej skutočnej kultiv�cii. Tak�e v�m poviem tento princ�p: určite si nemyslite, �e stač� preč�tať si knihu Čuan Falun a poznať cvičenia, alebo �e stač� si myslieť, �e je dobr�, a len cvičiť. Ak sa chcete zlep�iť, ste �plne odk�zan� na t�to knihu. Tak�e by ste ju mali č�tať zas a znova. Ako č�tate knihu, ch�pete toho čoraz viac a zlep�ujete sa. Pridajte k tomu doplňuj�ce prostriedky k dovŕ�eniu � cvičenie � a budete si postupne zvy�ovať svoju �roveň. Tak�e určite si chybne nemyslite, [�e stač�] si ju raz preč�tať, pomyslieť si, �e je dobr�, cvičiť spolu s ostatn�mi a neprest�vať cvičiť. Tento Fa je nesmierne d�le�it�. Mus�te tvrdo pracovať na �t�diu Fa.

Tento vesm�r je veľmi rozľahl� a jeho �trukt�ra je veľmi zlo�it�. Povedal som v�m o zlo�en� dimenzi�. Napr�klad, hmota je zlo�en� z molek�l a e�te mikroskopickej��ch čast�c. Dimenzia, o ktorej vieme, je tie� zlo�en� z t�chto čast�c. Dnes častice zn�me vede zahŕňaj� molekuly, at�my, neutr�ny, at�mov� jadr� a elektr�ny; a potom tam s� kvarky a neutr�na. To, čo je ďalej, nie je zn�me dne�nej vede. Hovoril som teda, �e sf�ra ka�dej �rovne t�chto čast�c je t�m, čo naz�vame rovinou tej �rovne. V skutočnosti sa častice nerozprestieraj� v rovine; namiesto toho, vo vn�tri danej �rovne, existuj� v�ade � nie v rovine. Ľudstvo pre to nem� v�raz, tak�e to jednoducho budeme naz�vať rovinou; toto je jedin� sp�sob, ako to m��eme pop�sať. Pr�ve vo vn�tri tej sf�ry � vo vn�tri sf�ry tej vrstvy čast�c � je sformovan� dimenzia. Dimenzie s� medzi časticami a dimenzie s� tie� vn�tri čast�c samotn�ch. Av�ak častice m��u op�ť tie� vytv�rať častice r�znych veľkost� a medzi časticami r�znych veľkost�, ktor� s� zlo�en� z rovnak�ch čast�c, s� op�ť dimenzie. Toto je koncept dimenzi�, ktor� som v�m naposledy vysvetlil.

V�dy som hovoril, �e medzi at�mami a molekulami je rozľahl� dimenzia. My ľudia �ijeme medzi vrstvou najv�č��ch čast�c, zostavenej z molek�l, a plan�tami, ktor� vid�me, ktor� s� vrstvou čast�c. Ľudia �ij� v takej dimenzii. Plan�ta je tie� častica. Ako ideme ďalej, galaxia Mliečnej cesty m� tie� vonkaj�� obal. Mohla by galaxia Mliečnej cesty a nespočetn� ďal�ie galaxie rozpt�len� po celom vesm�re vytvoriť dimenziu? Ony s� tie� prepojen�. Za galaxiami je potom st�le e�te ďal�� vesm�rny priestor � je teda tento vesm�rny priestor vrstvou čast�c? Samozrejme, �e to je vrstva čast�c. Vesm�r je neuveriteľne rozľahl� � je jednoducho nemo�n� pop�sať, ak� je rozľahl�. Navy�e, tritis�c vesm�rov rovnak�ch ako ten, ktor� ob�vame, vytv�ra v�č�iu vrstvu vesm�ru, ktor� m� vonkaj�� obal a je časticou vesm�ru e�te v�č�ej vrstvy. Pr�ve som hovoril o časticiach, vych�dzaj�c z jedin�ho bodu, v skutočnosti sa častice ka�dej vrstvy rozprestieraj� naprieč cel�m vesm�rom. Av�ak aj to, čo som pr�ve pop�sal, s� iba dve vrstvy vesm�rov a v�m to u� pr�de ohromuj�ce. V skutočnosti to ani veda bud�ceho ľudstva nebude schopn� poznať � ľudstvo nebude nikdy schopn� poznať veci takej vysokej �rovne. Dokonca aj keď sme to pop�sali do tak�hoto rozsahu, t�to vrstva čast�c nie je nič�m viac ne� smietkou prachu � maličk� smietka prachu � v tomto rozľahlom vesm�re. Uva�ujte o tom, ak� ohromn� je tento vesm�r! Toto je druh dimenzie, o ktorej som v�m cel� čas hovoril.

Naposledy som op�ť hovoril o zlo�en� dimenzi�. Okrem druhu dimenzi� medzi at�mami a molekulami a medzi plan�tami a molekulami, at�mov� častice v ka�dej vrstve taktie� vytv�raj� častice r�znych veľkost�. Medzi vrstvami t�chto čast�c r�znych veľkost� s� potom op�ť dimenzie. Vezmime si napr�klad molekuly: norm�lne vieme, �e medzi molekulami a at�mami je dimenzia. Ak maj� at�my vytvoriť molekuly, je potrebn� usporiadať dohromady mnoho at�mov, aby vytvorili molekulu. Potom, medzi vrstvou v�č��ch čast�c zlo�en�ch z menej at�mov�ch čast�c a [ďal�ou vrstvou] v�č��ch čast�c zlo�en�ch z viacer�ch at�mov�ch čast�c je e�te ďal�ia �roveň dimenzie. Ako som povedal, molekuly m��u vytvoriť ak�koľvek vec na najvonkaj�om povrchu � veci, ktor� my ľudia m��eme vidieť, ako oceľ, �elezo, voda, vzduch, drevo a na�e ľudsk� tel�. Toto je vrstva hmoty na povrchu, ktor� m��u ľudia vidieť, a je zlo�en� z vrstvy najv�č��ch čast�c, ktor� s� zlo�en� z molek�l. Av�ak molekuly tie� vytv�raj� druh�, poč�taj�c zostupne, vrstvu čast�c, ktor� s� len o m�linko men�ie ako tieto najv�č�ie molekulov� častice. M��u tie� vytvoriť tretiu, poč�taj�c zostupne, vrstvu čast�c � v�etky tieto s� zlo�en� z molek�l, preto�e molekuly m��u vytvoriť častice r�znych veľkost�. Medzi nimi s� potom tie� dimenzie, tak�e tento vesm�r je nesmierne zlo�it�. A to nie je v�etko, preto�e vo vn�tri ka�dej �rovne dimenzie s� tie� vertik�lne dimenzie, to jest, dimenzie r�znych �rovn�. In�mi slovami, existuj� dimenzie r�znych �rovn�, ktor� s� rovnak� ako tie mnoh� �rovne nebies, ako to ch�pu n�bo�enstv�. Okrem toho, v dimenzi�ch na r�znych �rovniach tie� existuj� rozličn� zjednoten� raje. Je to mimoriadne zlo�it�. Povedal som v�m len o be�nom jave.

V skutočnosti, okrem tohto druhu dimenzie existuje tie� druh hrubozrnnej�ej dimenzie, to jest, dimenzia na najvonkaj�om povrchu. Často v�m hovor�m ... samozrejme, niekto sa ma tie� naposledy sp�tal, čo som mal na mysli v jednom zo svojich čl�nkov v Z�kladoch pre ďal�� pokrok, keď som nap�sal, �e �ľudsk� spoločnosť sa nach�dza presne v strede, na najvonkaj�ej vrstve a na najvonkaj�om povrchu�. Čo sa t�ka v�znamu �najvonkaj�� povrch�, podľa princ�pov tohto vesm�ru neexistuje �iaden vonkaj�ok alebo vn�traj�ok, ani tu nie je poňatie veľk�ho a mal�ho, ako to ch�pe ľudstvo. Koncepty s� �plne odli�n� od t�ch, ktor� m�me my, ľudia. Dnes pohovor�m o tom �vonkaj�ku�. Prečo som povedal, �e ľudstvo je na najvonkaj�om povrchu a je najviac vonku? Čo sa t�m mysl�? Inak povedan�, okrem druhu dimenzie, o ktorej som hovoril predt�m, existuje e�te in� druh dimenzie, ktor�, rovnako ako t�, v ktorej dnes �ijeme my ľudia, je �plne odli�n� od t�ch, kde s� Bohovia. Dimenzie, o ktor�ch som hovoril predt�m, s� v�etky zlo�en� z mikroskopickej�ej l�tky vysokej energie, pričom dimenzia, o ktorej hovor�m dnes, je zlo�en� z povrchovej hmoty. Vo vn�tri tejto povrchovej hmoty takisto existuje mnoho, premnoho r�znych prvkov a r�znych čast�c. T�to veľmi zvl�tna povrchov� dimenzia je pr�ve ako my ľudia: vo va�om tele existuj� bunky r�znych veľkost�, ktor� tie� m��u byť naz�van� časticami. Na povrchu ka�dej bunky je vrstva poko�ky. Potom celou cestou a� k poko�k�m, ktor� vytv�raj� častice poko�ky na povrchu n�ho ľudsk�ho tela, tieto poko�ky čast�c na povrchu ľudsk�ho tela vytv�raj� ľudsk� telesn� poko�ku na povrchu. Na nesmierne mikroskopickej �rovni je t�to poko�ka tie� nesmierne rozľahlou dimenziou. Telesn� tkanivo vytvoren� z poko�iek čast�c vo vn�tri tela je �plne odli�n� od �trukt�ry na povrchu. S vesm�rom je to tak isto. Samozrejme, je to veľmi zlo�it�. Ak� je dimenzia, ktor� my ľudia ob�vame? Povedzme, �e je cel� zlo�en� z čast�c. Nehľadiac na to, ak� veľk� alebo mal� častice s�, ka�d� častica m� vonkaj�� obal.

Dnes v�m vlastne hovor�m o tejto vonkaj�ej �krupine. Ale hoci t�mito vonkaj��mi �krupinami častice obaľuj� častice, častice obaľuj� častice a niektor� častice sa m��u javiť, �e s� vo vn�tri � Zem je v strede � v�etky v skutočnosti patria k vonkaj�ku. Preto hovor�m, �e ľudia s� v najvonkaj�ej poz�cii. V�etci patria k najv�č�iemu vonkaj�ku, preto�e s� v�etci spojen� so �krupinou najvonkaj�ieho povrchu. Poko�ka a �krupina je nez�visl� syst�m. Vesm�r m� najv�č�� vonkaj�� obal a v�etci s� spojen� s t�mto najv�č��m vonkaj��m obalom. T�to dimenzia, v ktorej existuj� fyzick� tel� n�ho ľudstva, je tie� v tejto forme. T�to dimenzia m� svoje vlastn� charakteristiky; je �plne odli�n� od rajov Bohov alebo dimenzi�, o ktor�ch som hovoril predt�m. Av�ak počiatky v�etkej hmoty vo vesm�re poch�dzaj� z t�chto dimenzi�.

Niekto sa ma dnes p�tal na p�lenie kadidla. Povedal som, �e potom, čo l�tka na tejto strane zmizne, predmet na tej druhej strane je osloboden� a uvoľnen�. Predmet na tejto strane m��e potom z�roveň prejsť na t� druh� stranu. Tak�e l�tka na tejto strane je pomerne vz�cna na tej druhej strane. Je to preto, �e sp�len�m sa l�tka na tejto strane u� premenila, a je odli�n� od tej l�tky, ktorou bola na tejto strane. Predt�m som povedal toto: Keby ste dok�zali priniesť sp�ť hore hrsť hliny, potom čo by ste sa kultivovali na zemi, t� hore by si pomysleli, �e ste pozoruhodn�. Toto som t�m myslel. Hovor� sa, �e v raji Najvy��ej bla�enosti je zlato v�ade. Tak�e keby ste �li do raja Najvy��ej bla�enosti a zistili by ste, �e tam nie je ani jedin� kus skaly alebo jedin� smietka prachu, potom mo�no t� tro�ka, ktor� by ste tam vzali z tohto hmotn�ho sveta, by bola najvz�cnej�ia. My ľudia m�me pr�slovie, �e to, čoho je nedostatok, je cenn� a to, čo je vz�cne, je mimoriadne. Samozrejme, v skutočnosti to nie je nevyhnutne tak. Len som to objasňoval. Je to preto, �e v�etka hmota na tamtej strane v skutočnosti poch�dza odtiaľto. Samozrejme, nie je to tak, �e by sme my ľudia mali robiť konkr�tne toto. Funguj� tu mechanizmy vo vesm�re.

Porozpr�vam viac o tomto povrchovom svete, konkr�tne o plan�tach, ktor� vid�me svojimi očami. Av�ak ka�d� plan�ta m� tie� svoje ďal�ie dimenzie � početn� dimenzie tvoren� časticami r�znych veľkost�. Av�ak povrchov� dimenzia, ktor� je zlo�en� z najv�č��ch čast�c, je jej �krupina, či�e jej najvonkaj�� povrch. Pr�ve som ako anal�giu pou�il ľudsk� telo. Ak ako anal�giu pou�ijeme kozmos, vesm�r, v ktorom my ľudia �ijeme, je vonkaj�ou �krupinou kozmu.

Kozmos je neuveriteľne ohromn� a my sme v skutočnosti tie� v stredu kozmu. Av�ak pr�ve som povedal, �e hoci sa zd�, �e častice s� obalen� odli�n�mi časticami, vy ste v skutočnosti st�le na vonkaj�ej strane, preto�e �trukt�ra, hmota a spojenia tejto dimenzie, kde existujete, s� ako syst�my dimenzi� na vonkaj�ej strane a s� obmedzovan� dimenziami na povrchu � tak� je situ�cia. Navy�e, ako som spomenul, Budha ��kjamuni povedal, �e jedno zrnko piesku obsahuje tritis�c svetov. V skutočnosti Budha ��kjamuni hovoril, �e mikroskopick� dimenzie sformovan� na povrchu čast�c piesku zahŕňaj� mnoho, mnoho rozličn�ch svetov. Ale poviem v�m to dnes jasnej�ie: vonkaj�ia �krupina piesku � ko�a � a vonkaj�ie obaly čast�c na ka�dej �rovni, ktor� tvoria zrnk� piesku, s� v rovnakom syst�me ako na�a hmotn� dimenzia na tejto strane. Mnoho, premnoho �ivotov vo vn�tri čast�c r�znych veľkost� zlo�en�ch z molek�l m� presne rovnak� tvar a formu ako na�e ľudstvo. In�mi slovami, ľudia vo vn�tri zrniek piesku s� presne rovnak� ako my ľudia � s� tam ľudia čiernej pleti, ľudia bielej pleti a ľudia �ltej pleti. V bud�cnosti v�m bude pripadať zvl�tne, �e ich oblečenie sa veľmi nel�i od toho, ktor� nosili na�i starod�vni ľudia. Navy�e, na mikroskopickej�ej �rovni ich sveta sa odohr�va in� druh celkovej zmeny, a o tomto druhu zmeny som nikdy predt�m nehovoril. To jest, rozličn� mikroskopick� svety maj� tie� určit� vesm�rne priestory. To, o čom som pr�ve hovoril, boli vesm�rne priestory zlo�en� z čast�c piesku.

Tie �ivoty, ktor� existuj� v mikroskopick�ch svetoch, o ktor�ch sme hovorili, patria do in�ho syst�mu � syst�mu �ivotov v inom vesm�rnom tele, kde tie� maj� svojich Budhov, Taov, Bohov, ľud�, zvierat�, l�tky, hory, vodu, oblohu, zem, vzduch a v�etku hmotu, ktor� existuje v ich mikroskopick�ch vesm�roch. A existuj� tie� mikroskopickej�ie a e�te mikroskopickej�ie tak� svety. Preto v minulosti mnoho na�ich kultivuj�cich videlo Budhov, ktor� sa vyn�rali z mikroskopick�ch svetov � z mikroskopick�ch svetov maličk�ho zrnka piesku, p�dy alebo kameňa. T� Budhovia sa m��u tie� zv�č�iť. V syst�me men�om ako tamten s� tie� Budhovia, Taovia, Bohovia a ľudia, a t� Budhovia sa tie� m��u premeniť a pr�sť do n�ho sveta, preto�e s� to Budhovia. Ako veľmi sa m��u zv�č�iť? Nanajv�� sa m��u zv�č�iť a� do veľkosti galaxie Mliečnej cesty. Keď sa zmen�ia, jednoducho zmizn� z oč�. Preto�e s� to Budhovia t�ch mikroskopick�ch svetov, s� �plne odli�n� od Budhov n�ho vesm�rneho tela. Ale maj� rovnak� podobu a po�iadavky pre kultiv�ciu s� tie� rovnak�. S� rovnako veľkolep�. Oni tie� podliehaj� Fa Zhen-Shan-Ren, ktor� prestupuje zhora nadol.

Tento kozmos je jednoducho neuveriteľne ��asn�. A v oveľa, oveľa, oveľa men��ch svetoch ne� je tento existuj� ďal�ie vesm�rne tel�, v ktor�ch existuj� men�� Budhovia, Taovia, Bohovia, ľudia a hmota. Ale nie je to tak, �e bytosti existuj� iba v jednom zrnku piesku; namiesto toho s� roz��ren� vo v�etkej hmote, v časticiach r�znych veľkost� � vo vn�tri aj vonku � a v �krupin�ch v�etk�ch čast�c v kozme. Pr�ve som hovoril o veciach smerom k mikroskopick�m �rovniam. Keď toto ohromn� vesm�rne telo dosiahne určit� bod, presiahne hranice priestoru tohto n�ho vesm�rneho tela. Rozsah tohto vesm�rneho tela sa ned� obsiahnuť term�nom �vesm�r�, preto�e je �plne odli�n� od onoho konceptu. Keď kozmos dosiahne určit� hranicu, n�hle naraz� na pr�zdnotu, kde nič neexistuje. Ak ideme e�te ďalej, zist�me existenciu v�č�ieho vesm�rneho tela, ktor� je �plne odli�n� od tohto n�ho vesm�rneho tela. Vesm�rne telo, o ktorom hovor�m, �plne presahuje poňatie tohto vesm�ru. Tak�e Budhovia, Taovia a Bohovia v tom v�č�om vesm�rnom tele s� obzvl�ť ohromn�. Pozeraj� sa na n�s rovnako, ako sa my pozer�me na Budhov, Taov, Bohov, ľud� a veci v mikroskopickom svete alebo v mikroskopickom vesm�rnom tele. Tak�e oni patria do e�te in�ho syst�mu, ktor� je neuveriteľne ohromn�. Ani nehovoriac o tom, ako sa oni pozeraj� na n�s ľud�, pozeraj� sa na toto na�e vesm�rne telo sp�sobom, ak�m sa my pozer�me na vykop�vky. Pripad� im zvl�tne, podivuhodn�, celkom dobr� a zauj�mav�. Tie� si myslia, �e tieto bytosti s� nesmierne ��asn�. Toto maličk� vesm�rne telo je tie� pln� �ivota � oni to tie� vidia takto. Ale oni nemaj� koncepty existuj�ce vo vn�tri rozsahu tohto vesm�rneho tela, ktor� maj� bytosti ako my � v�bec nie. V ich očiach ste mikroorganizmom a nem�te s nimi nič dočinenia. Preto mnoho na�ich kultivuj�cich m� často rovnak� pocit, keď vidia sc�ny v skal�ch, piesku alebo v e�te mikroskopickej��ch časticiach.

Keď sa niektor�m na�im �tudentom otvor� tretie oko, vidia vo svojom treťom oku hory a rieky a to, �e uh�ňaj� von � uh�ňaj� von veľkou r�chlosťou. Be�ia okolo mnoh�ch, premnoh�ch h�r a riek a dokonca okolo mnoh�ch, premnoh�ch miest � neust�le uh�ňaj� von zvn�tra svojho tretieho oka. Sc�ny, ktor� vid�te � m��em v�m povedať � nepoch�dzaj� zvonka: skutočne s� to formy existencie vo svete zlo�enom z buniek vo vn�tri va�ej hlavy a mikroskopickej��ch čast�c. Často hovor�m, �e ak by ste mohli vidieť, objavili by ste v jedinom vlase mnoho miest, a vn�tri nich m��u jazdiť vlaky a aut�. Toto znie naozaj nepredstaviteľne. Tento svet je jednoducho mimoriadne ohromn� a zlo�it� a je �plne odli�n� od ch�pania na�ej s�časnej vedy. Často hovor�m, �e dne�n� veda sa od svojho zalo�enia rozv�ja na chybnom pochopen� a chybnom z�klade. Tak�e je obmedzen� t�mto svoj�m r�mcom. Čo sa t�ka skutočnej vedy, podľa toho, čo sme sa naozaj naučili o vesm�re, �ivote a hmote, sa dne�n� veda nem��e pova�ovať za vedu, preto�e nikdy nedok�eme odhaliť ��asnosť vesm�ru, ak budeme nasledovať cestu tejto vedy. Ľudstvo ver�, �e iba ľudia s� jedin�mi bytosťami vo vesm�re � s� proste nesmierne poľutovaniahodn�, poľutovaniahodn� do tohto rozsahu. V skutočnosti nav�t�vili na�u zem mimozem�ťania a ich n�v�tevy boli dokonca zachyten� na fotografi�ch, v�ak ľudia st�le neveria v ich existenciu. Je to preto, �e s� obmedzovan� touto vedou. T�to emocion�lne poh�ňan� ľudia nerobia v�skum a nie s� racion�lni. S� ochotn� veriť len veciam, ktor� u� boli uznan�, neber� do �vahy, či je niečo naozaj spr�vne, a s� ochotn� veriť len veciam, ktor� sa naučili z kn�h. Toto je forma dimenzi�, o ktor�ch som hovoril. Preto�e ľudsk� jazyk je dosť obmedzen�, bolo pre mňa ťa�k� to vysvetliť. R�d by som vedel, či ste to v�etci pochopili? (potlesk)

Budhovia, Taovia a Bohovia, ktor�ch pozn�me, my ľudia a v�etka hmota, ktor� vid�me, existuj� v dimenzi�ch, ktor� obsahuj� nespočetn� vesm�ry � nesč�seln� vesm�ry � ktor� nemo�no spoč�tať dokonca ani pomocou jednotky zhao. Tento vesm�rny rozsah je takto ohromn�. Toto je jeden nez�visl� syst�m. Potom za t�mto rozsahom existuje v�č�ie kozmick� telo, ktor� je ďal��m nez�visl�m syst�mom. Potom za t�mto priestorom existuj� v�č�ie, e�te v�č�ie a e�te v�č�ie, v�č�ie syst�my � tak�to ohromn� je vesm�r. A v mikroskopickom svete je to nesmierne, nesmierne, nesmierne mikroskopick�. To, kde �ijeme my, ľudia, je pr�ve stredov� poz�cia � či u� z pohľadu makroskopick�ho alebo mikroskopick�ho, ľudsk� svet je takmer uprostred. Av�ak r�zne častice vytv�raj� r�zne dimenzie. Okrem toho existuj� aj povrchov� svety zlo�en� z osobitn�ch, odli�n�ch čast�c. Viete, keď som bol v Č�ne, niektor� �tudenti sa p�tali na to, prečo keď prap�vodn� du�a niektor�ch �tudentov vyjde z ich tela a cestuje vo vesm�re tejto na�ej hmotnej dimenzie, nevidia raje Budhov a Bohov. V�etko, čo videli, boli ozajstn� sc�ny z tejto na�ej hmotnej dimenzie. Prečo nevideli Bohov? Preto�e vst�pili do tejto poko�kovo-�krupinovej dimenzie, čo je dimenzia, kde �ij� ľudia; je to vo forme hmotnej dimenzie, ako je na�a � videli tak�to situ�ciu. Toto je forma existencie dimenzie, o ktorej som hovoril.

M�me tie� niektor�ch �tudentov, ktor� sa ma p�tali: �Ako vznikol ľudsk� �ivot?� Preto�e som predt�m spomenul p�vod hmoty, prehovor�m aj o tejto ot�zke. Nemyslite si, �e hovor�m o vede � Budhov Fa zahŕňa v�etko. Hovoril som predt�m o p�vode hmoty. Čo je t�m p�vodom? Nepovedal som v�m, čo je p�vodom hmoty. Hoci v�m nem��em povedať o p�vode v�etk�ch t�ch obrovsk�ch r�znych kozmick�ch tiel, o ktor�ch som pr�ve hovoril, m��em v�m v�ak povedať, čo je p�vodom hmoty a bytost�, ktor� existuj� v r�znych sf�rach vo vn�tri n�ho kozmick�ho tela. V skutočnosti je p�vodom hmoty voda. Voda, ktor� je p�vodom vesm�ru, nie je vodou be�n�ch ľud� na Zemi. Prečo hovor�m, �e voda je p�vodom hmoty? Zaka�d�m, keď najmikroskopickej�ia hmota r�znych �rovn� dosiahne určit� bod, u� tam viac �iadna hmota nie je. Keď tam u� nie je hmota, častice hmoty prestan� existovať. Ak sa pozrieme ďalej, objav�me určit� situ�ciu: objav�me niečo bez hmotn�ch čast�c a niečo, čo je pokojn� � obvykle to naz�vam mŕtva voda. Tie� sa to naz�va p�vod � voda bez �ivota. Keď do nej niečo vhod�te, nevytvoria sa �iadne vlny. Ani zvukov� vibr�cie nesp�sobia vlny � je �plne bez pohybu. Av�ak najz�kladnej�ie zlo�enie hmoty poch�dza z tohto druhu vody.

Ako je z nej zlo�en�? V tomto vesm�re je Fa. Tento Fa je Zhen-Shan-Ren, o ktor�ch sme hovorili. Podstata vesm�ru sklad� t� vodu do najprap�vodnej��ch, najmikroskopickej��ch a najz�kladnej��ch jednotkov�ch čast�c hmoty, ktor� m��u byť tie� naz�van� najprvotnej��mi časticami. Av�ak ka�d� z nich tvor� jednotku; nie je nič�m, pr�ve ako vodn� bublina. Potom s� dve prvotn� častice zl�čen�, aby vytvorili v�č�iu prvotn� časticu. A potom s� dve skupiny čast�c �dve-v-jednej� zl�čen�ch, aby vytvorili e�te v�č�iu časticu. Toto zlučovanie pokračuje, k�m častice na r�znych �rovniach nevytvoria vonkaj�� tvar rozličn�ch l�tok, bytost�, hmoty, vzduchu a svetla, vody a času, ktor� s� nevyhnutn� pre �ivot, a tak ďalej a ďalej. Častice sa m��u zlučovať r�znymi sp�sobmi, ktor� dnes naz�vame poradia usporiadan�.

Modely usporiadania čast�c s� r�zne, čo sp�sobuje rozdiely v povrchovej hmote tej sf�ry. Ako sa t�mto sp�sobom neust�le sp�jaj� do v�č��ch a v�č��ch čast�c, od mikrokozmu k makrokozmu, nakoniec sa spoja do toho, čo my ľudia dnes pozn�me ako neutr�na, kvarky, elektr�ny, prot�ny, at�mov� jadr�, at�my a molekuly, ktor� sa spoja do povrchovej hmoty, ktor� pozn�me, a� do e�te v�č��ch vesm�rnych tiel. V bode, keď je zlo�en� t�to povrchov� hmota, preto�e poradia usporiadan� s� r�zne, rozdiely v povrchovej hmote s� dosť veľk�. Ale v�etci vieme, �e drevo je zlo�en� z molek�l, �elezo je zlo�en� z molek�l a plast je tie� zlo�en� z molek�l. Aj voda v na�ej dimenzii je sformovan� z mikroskopickej vody spojen�m do v�č��ch čast�c a tieto v�č�ie častice sa potom formuj� do molek�l vody. Tak�e hovor�me, �e keď�e povrchov� hmota je utvoren� z e�te mikroskopickej��ch čast�c, m��em v�m povedať, �e v�etok vesm�r, ktor� sme schopn� pochopiť, je zlo�en� z vody � a t�to voda m� nesmierne vysok� hustotu a je �plne bez pohybu. Z nej je vesm�r zlo�en�.

Mo�no ste počuli o prad�vnych m�toch, kde nejak� taoisti dok�zali extrahovať vodu zo sk�l. M��em v�m povedať, �e hoci to znie ako niečo, čo sa ned� vysvetliť konceptami n�ho s�časn�ho ľudsk�ho myslenia alebo modernou vedou � myslia si, �e rozpr�vate nejak� m�tus alebo nejak� neuveriteľn� rozpr�vku � poviem v�m, �e to je skutočne pravda, preto�e v�etka hmota je zlo�en� z vody. Voda m��e byť extrahovan� dokonca aj z ocele alebo zo �eleza, a tieto m��u byť aj rozpusten� vo vodu. Nech je hmota akokoľvek tvrd�, jej z�kladn� častice s� zlo�en� z vody. Ak ch�peme bo�sk� moc Budhovho Fa z tejto perspekt�vy, mysl�m, �e to nebude ťa�k� pochopiť. M� tak�to veľk� moc � m��e to navr�tiť do prvotnej hmoty. Forma, o ktorej som pr�ve hovoril, je hierarchick� � na r�znych hlavn�ch �rovniach existuj� r�zne druhy takejto vody.

Tie� sme objavili in� situ�ciu. Ako som pr�ve povedal, t�to na�a voda poch�dza pr�ve z tej veľmi mikroskopickej vody, ktor� vytv�ra častice v�č��ch vrstiev, a� nakoniec vytvor� molekuly vody a vodu v na�om svete. Nemohla by potom voda, ktor� je p�vodom r�znych �rovn�, vytvoriť vrstvy čast�c v�č��ch ako tie v na�om ľudskom hmotnom svete? A potom pokračovať a vytvoriť vodu na onej �rovni? V skutočnosti, ako som pr�ve povedal, nem��em v�m povedať, čo tento kozmos nakoniec je. Ale m��em v�m povedať, �e na r�znych �rovniach existuj� r�zne p�vody hmoty � in�mi slovami, r�zne vody ako p�vody hmoty. Č�m vy��ia �roveň, t�m v�č�ia hustota vody, ktor� m��e vytvoriť r�zne častice, r�zne vody a r�zne bytosti v r�znych dimenzi�ch. Ako viete, ľudsk� telo, oceľ, �elezo a v�etko s� bytosti a veci v tejto na�ej dimenzii. In�mi slovami, bytosti, ktor� my ch�peme a s ktor�mi ľudia m��u pr�sť do styku, a bytosti, ktor� m��u ľudia vidieť svojimi očami, v skutočnosti tie� poch�dzaj� z vody. Je to len tak, �e je to voda n�ho ľudsk�ho sveta, to jest, t�to ľudsk� voda na najvonkaj�om povrchu, zlo�en� z tej nehybnej, p�vodnej vody. T� vzdialenosť je u� veľmi veľk�. Bytosti a l�tky, ktor� m��u vidieť na�e ľudsk� oči, s� tie� zlo�en� z tejto vody. Ako viete, keď čoraz viac stl�čate k�sok zeleniny vo svojich ruk�ch, nakoniec nezostane nič ne� voda. To ist� plat� pre ovocie. Teraz vedci hovoria, �e sedemdesiat percent ľudsk�ho tela je voda. Ale oni nevedia, �e aj kosti a vlasy s� zlo�en� z molek�l vody, len s� vytvoren� z čast�c, ktor� s� zlo�en� z mikroskopickej�ej vody. V skutočnosti s� v�etky vodou; len s� zlo�en� z mikroskopickej��ch čast�c. V�etko v tejto na�ej hmotnej dimenzii je vytvoren� z vody.

Vďaka r�znym poradiam usporiadania čast�c m��e mikroskopick� hmota vytv�rať l�tky r�znych foriem. Keď dok�ete robiť k�zla... Samozrejme, v minulosti mnoho ľud� predv�dzalo k�zla, premieňali vodu na ľad, alebo jednu vec na druh�. Znie to neuveriteľne, ale naozaj to v�bec nie je neuveriteľn�. Keď ste schopn� premeniť molekulov� usporiadanie niečoho, stane sa to nieč�m in�m. Tak�e ako niečomu zmen�te vzhľad? Samozrejme, vzhľad je e�te jednoduch�ie zmeniť, a hneď ako sa zovňaj�ok zmen�, stane sa to nieč�m in�m. Č�m vy��ia je �roveň Budhu, Tao alebo Boha, t�m viac tejto moci m�. Ako viete, ľudia s� veľmi neschopn�. Ako neschopn�? Keď ľudia chc� niečoho dosiahnuť alebo niečo urobiť, musia pou�iť ruky a nohy � musia pou�iť fyzick� pr�cu, aby to urobili. Ale Budhovia nie. Budhovia na to musia iba pomyslieť � samotn� my�lienka stač�, preto�e Budhovia maj� mnoho bo�sk�ch s�l, mnoho nadprirodzen�ch schopnost� a maj� tie� svoj vlastn� mocn� gong. Ka�d� mikroskopick� častica tohto gongu m� vlastn� podobu toho Budhu a tie mikroskopick� častice s� vytvoren� z e�te mikroskopickej��ch čast�c, ktor� v�etky maj� ich podobu. Prem��ľajte o tom, ich gong vyjde von v tom okamihu, keď sa vynor� ich my�lienka. Zač�naj�c od mimoriadne mikroskopickej �rovne men� �trukt�ry čast�c r�znych �rovn�. Čas, ktor� pou��vaj�, je ten v najr�chlej�ej dimenzii, tak�e je to vykonan� okam�ite. Budhovia robia veci veľmi r�chlo, preto�e nie s� obmedzovan� touto dimenziou a na��m časom. Okam�ite premenia predmet od jeho �pln�ho z�kladu na niečo in�. Takto p�sob� bo�sk� moc Budhovho Fa. Prečo sa predmet zmen� v okamihu, keď Budha mysl�? Keď Budha mysl�, nespočetn� častice ako aj nesmierna m�drosť jeho gongu robia zmeny s�časne na ka�dej �rovni, celkov� [gong] takisto vykon�va zmeny pre v�etko, čo chce urobiť, a v�č�ie zrn� jeho gongu tie� menia povrch predmetu. Od najz�kladnej��ch čast�c predmetu k jeho povrchov�m časticiam ho jeho gong s�časne premieňa od mikroskopickej �rovne k povrchu. On potom t� vec vykon� v okamihu � sprav� to okam�ite. Nič sa premen� na niečo, preto�e je schopn� zlučovať molekuly a častice vo vzduchu na predmet, ktor� m��ete vidieť � toto je premena ničoho na niečo. Prečo je bo�sk� moc Budhovho Fa tak� mocn�? Veda a technol�gia ľudstva by nikdy tento bod nemohli dosiahnuť.

Moc Budhovho Fa nem��e byť dosiahnut� ľudstvom pomocou vedeck�ch a technologick�ch prostriedkov, preto�e pre ľud� je nemo�n� pozdvihn�ť mor�lku z�roveň s pokrokom vo vede a technol�gii � to je nemo�n�. Pri rozvoji tejto vedy a technol�gie maj� v�dy ľudia navy�e veľmi siln� prip�tanosti k tomu, aby niečo dosiahli, čo poru�uje princ�py Fa vesm�ru. Tak�e je nemo�n�, aby ich charakter dosiahol takej v��ky. Ľudia maj� navy�e rozličn� city a t��by, a v�etky druhy prip�tanost�: s�ťa�ivosť, z�visť, pr�li�n� nad�enie, nen�sytnosť a tak ďalej. Keby sa veda a technol�gia skutočne mohli stať tak�mi pokročil�mi, vo vesm�re by vypukli hviezdne vojny � skutočne by mohli vznikn�ť hviezdne vojny. Ale Budhovia, Taovia a Bohovia to nedovolia � absol�tne nem��u dovoliť ľuďom, aby vn�ali nepokoj do vesm�ru, tak�e Bohovia ľudstvo obmedzuj�. Vede a technol�gii ľudstva nie je dovolen� dosiahnuť tak� vysok� �roveň bez zlep�enia mor�lky � to je �plne nemo�n�.

Často hovor�m, �e ne� ľudstvo dospelo k tomuto dňu, pre�lo r�znymi historick�mi obdobiami. In�mi slovami, ľudstvo bolo vyhuben� mnoho, mnohokr�t, potom, čo za�ilo katastrofy v r�znych bodoch hist�rie. Potom sa objavilo nov� ľudstvo. Dospeli sme k tomuto dňu po r�znych tak�chto cykloch. Prečo? Kultivačn� kruhy objavili t�to situ�ciu: zaka�d�m, keď bolo ľudstvo v nebezpečnej f�ze alebo bolo zničen� dejinami, bolo to v čase, keď bola ľudsk� mor�lka nesmierne zdegenerovan�. Niektor� ľudia hovoria o tom, ak� veľkolep� bola gr�cka kult�ra, ale kam sa t� ľudia podeli? Dnes m��eme o gr�ckej kult�re niečo zistiť: prvky gr�ckej kult�ry, ktor� sa uchovali, s� určite z posledn�ho obdobia v�voja gr�ckej civiliz�cie a my sme zistili, �e v nej tie� bola homosexualita, spolu so sexu�lnou promiskuitou, a navy�e �ivot bol veľmi v�stredn� a m�rnotratn�, skazen� a hrozivo upadol; m��eme vidieť, �e ľudstvo u� veľmi upadlo. Prečo zmizli? Preto�e ich mor�lka u� nebola dosť dobr�. Ľudia nem��u byť naz�van� ľuďmi len preto, �e maj� ľudsk� vzhľad. Prečo sa duchovia nenaz�vaj� ľuďmi? Maj� koniec koncov len o jednu vrstvu čast�c menej ako vy. A prečo sa opice a gorily nem��u naz�vať ľuďmi? Preto�e ľudia maj� nielen ľudsk� končatiny a trup, ale tie� ľudsk� mor�lne �tandardy a mor�lne hodnoty. Ak ľudia stratia svoje mor�lne hodnoty, mor�lne �tandardy a pravidl� spr�vania, nie s� u� viac ľuďmi. Tak�e dne�n� ľudsk� spoločnosť... aby som bol �primn�, m��em v�m povedať, �e Bohovia u� ľud� nepova�uj� za ľud�. Prem��ľajte o tom: nie s� ľudia v nebezpečnom stave? Va�a vl�da niečo dovoľuje, va�a krajina to dovoľuje, v� n�rod to dovoľuje, a dokonca aj vy to schvaľujete vo svojom myslen�, ale nie je to nevyhnutne dobr�. Preto keď sa pozriete na dne�n� spoločnosť, m��ete vidieť, �e u��vanie drog, obchodovanie s drogami, v�roba drog, zmeny pohlavia, homosexualita, sexu�lna sloboda, organizovan� zločin a tak ďalej sa vyn�raj� v nekonečnom pr�de. Sebeckosť a t��by urobili z ľud� medzi sebou nepriateľov a nemaj� ak�koľvek spravodliv� my�lienky. V hojnej miere sa vyskytuj� v�etky mo�n� javy degenerovanej ľudskej spoločnosti. Takzvan� modern� umenie, takzvan� rock and roll, d�monick� povaha, ktor� prepuk� na futbalovom ihrisku a podobn� veci s� vo v�etk�ch odvetviach a profesi�ch. Tieto veci prenikli do ka�d�ho aspektu spoločnosti. �padok ľudskej mysle prevr�til ľudsk� hodnoty: pova�uj� dobr� za zl� a zl� za dobr� � ľudsk� hodnoty s� prevr�ten�. N�siln� z�skavanie peňaz�, sl�vy a vlastn�ch z�ujmov, obhajovanie filozofie boja [medzi ľuďmi], oslavovanie vodcov organizovan�ho zločinu... Povedali by ste, �e toto s� st�le e�te ľudia?

Vid�m, ak�m �t�lom dnes stredo�kol�ci nosia nohavice, s opaskom okolo zadku a chum�čom vec�, ktor� im visia dole na nohaviciach ako vn�tornosti, pričom časť opasku im vyčnieva von. Maj� hlavu vyholen� po oboch stran�ch, okrem vrchu, ktor� vyzer� ako vrch strechy. E�te ďal�� si nech�vaj� len pr��ok vlasov uprostred ako pr�ery, a myslia si, �e to vyzer� dobre. Ale naozaj to vyzer� dobre? Keď to pozorne vyhodnot�me, zist�te, �e nemaj� �iadnu predstavu o tom, čo je estetick�. �eny s� oblečen� v čiernom, nosia na hlave d�monick� �česy a maj� kamenn� tv�re ako duchovia v podsvet�. Je to preto, �e ľudsk� hodnoty sa prevr�tili. D�moni rozd�chali neporiadok a ľudstvo začalo brať temn� a ponur� veci ako pekn�.

Ako som povedal minule, č�m �kared�ie s� hračky, ktor� vyzeraj� ako netvory, d�moni a duchovia, t�m r�chlej�ie sa pred�vaj� a nikto si nekupuje pekn� b�biky. Ľudsk� hodnoty sa �plne zmenili. Prem��ľajte o tom v�etci: nie je to desiv�? V�voj ľudstva je skutočne cyklick�. Je len jeden sp�sob, ako zabr�niť tomu, aby sa tak� vec prihodila: udr�iavať ľudsk� mor�lku. Ako ste videli, teraz sa jeden za druh�m vyn�raj� soci�lne probl�my a �iadna vl�da ich nie je schopn� vyrie�iť. Etnick� probl�my, probl�my medzi krajinami, spory medzi n�rodnosťami, spory vo vn�tri n�rodnost�, nespočetn� pr�pady zločinov v spoločnosti... v�etky vl�dy si nad t�m l�mu hlavu a nikto ich nevie vyrie�iť. Prečo ich nevedia vyrie�iť? Preto�e v�etky ich met�dy sa usiluj� o vyrie�enie javov zvn�tra samotn�ch javov. Len�e keď je jeden jav potlačen�, objav� sa e�te hor�� jav. Potom keď potlač�te tamten, vznikne e�te hor�� jav. Z�kony, ktor� ľudstvo vytvorilo, v skutočnosti len mechanicky obmedzuj� ľud� a uzatv�raj� ich, vr�tane z�konodarcov samotn�ch. Ľudia sa nepretr�ite uzatv�raj�. Uzatv�raj� sa a uzatv�raj� a� do bodu, keď z toho nakoniec nemaj� ako unikn�ť. Keď sa vytvor� pr�li� veľa z�konov, ľudia s� ovl�dan� ako zvierat� a nemaj� �niku; potom u� nikto nem��e pr�sť so �iadnym rie�en�m.

Ale m��em v�m povedať, �e z�kladnou pr�činou v�etk�ch chor�b ľudstva je v skutočnosti �padok ľudskej mor�lky. Keď sa nezačne tam, �iaden probl�m ľudstva nemo�no vyrie�iť. Ak sa začne odtiaľ, mo�no vyrie�iť v�etky probl�my ľudstva. Nie je to tak? V�etci sa nad t�m zamyslite: keď ka�d� človek hlboko vo vn�tri od seba vy�aduje, aby bol dobr�m človekom, je schopn� praktizovať zdr�anlivosť a berie ohľad na druh�ch vo v�etkom, čo rob�, nezraňuje ostatn�ch ľud� a namiesto toho rozm��ľa, či sa s t�m ostatn� dok�u vyrovnať, len si predstavte, ak� by bola spoločnosť. Bolo by treba z�kony? Bola by potrebn� pol�cia? Ka�d� by sa obmedzoval a vychov�val s�m seba. Ale politick� propaganda a vl�dnutie silou nem��u mor�lku navr�tiť � dosiahnu prav� opak. Svet sa vyvinul do dne�n�ho dňa, keď ka�d� pova�uje pr�vny syst�m za dobr�. V skutočnosti je to posledn� v�chodisko, keď niet cesty von. Ľudstvo sa vyv�jalo niekoľko tis�c rokov. V minulosti nikdy nebolo toľko z�konov, bol iba jednoduch� �Z�kon kr�ľa� a cnosť bola meradlom pre pos�denie dobr�ho a zl�ho. Av�ak mor�lka d�vnych ľud� bola na oveľa vy��ej �rovni ako t� dnes. Ľudia si dnes myslia, �e d�vni ľudia neboli dobr�. V skutočnosti je to preto, �e posudzujete d�vnych ľud� pomocou zvr�ten�ch n�zorov s�časn�ch ľud�. Ľudia v minulosti neboli o nič menej inteligentn� ako ľudia dnes. Časť ľudsk�ho mozgu, ktor� m��e byť vyu��van�, sa nikdy nezv�č�ila; to len ľudia dnes sa pova�uj� za veľmi ohromn�ch a �ikovn�ch.

V�voj spoločnosti je tie� usporiadan� Bohmi. Oni v�m dovoľuj� mať modern� stroje, modern� vybavenie a modern� vymo�enosti, keď ste sa vyvinuli do tohto �t�dia. Neprem��ľali d�vni ľudia o tom, �e by ich vytvorili? To len Bohovia neusporiadali, aby sa to stalo v tom �t�diu. S�časn� ľudia nie s� o nič viac inteligentn� ako d�vni ľudia. Av�ak častokr�t, č�m rozvinutej�ie s� hmotn� veci, t�m viac s� ľudia uchv�ten� touto hmotnou realitou. Myslia si, �e to s� mimoriadne �spechy, �e ich d�vni ľudia neboli schopn� vytvoriť a �e my s�časn� ľudia sme na tom takmer ako nesmrteľn� � včera ste odleteli z Eur�py a teraz ste v Spojen�ch �t�toch � rovnako ako nesmrteľn�. Poviem v�m, �e toto v�etko existovalo v tomto rozsiahlom vesm�re u� d�vno predt�m � existuje to dlho v in�ch svetoch. Ľudia sa pokazili a spadli sem, kde je ľudstvo � na t�to Zem. V�etky ľudsk� mysle maj� vedomie, ktor� existovalo pred naroden�m � oni si toho len nie s� vedom�. Tie �vedeck� a technologick� prostriedky�, to �ak� je na�a veda a technol�gia pokročil�, tie �lietadl� a aut�, ktor� sme vyvinuli�, tie �modern� veci�... V skutočnosti v�m poviem, �e toto v�etko je len preto, �e tamtie veci z minulosti boli ulo�en� vo va�om vedom� a �e na tejto kope odpadkov ste vyrobili veci z odpadkov � z najhrub�ej hmoty na najvonkaj�om povrchu. A ľudia si myslia, �e tie veci s� veľmi dobr�. Samozrejme, ľudstvo spadlo dole touto cestou. Keď�e sa stali zl�mi, klesli do tak�ho stupňa a musia zn�ať utrpenie. V�voj ľudstva potom nem��e prebiehať tak, ako si ľudstvo praje, a ľuďom nie je dovolen� robiť čo sa im zachce alebo čo im pripad� pohodln� � to je absol�tne neprijateľn�. Preto s� ľudia v nebezpečnej situ�cii. Hoci vid�te tohoto človeka hovoriť o katastrof�ch a tamtoho človeka hovoriť o katastrof�ch, ja nikdy o t�chto veciach nehovor�m, nie je to dobr� na nič. Nehovor�m o tom, či existuj�. Aj keby existovali, nemaj� nič spoločn� s na�imi praktizuj�cimi či dobr�mi ľuďmi. Ale my sme naozaj videli, �e ako sa ľudia dostali do tejto f�zy, kedy nie s� schopn� rie�iť svoje probl�my a dostali sa do ťa�kost� � čo sp�sobuje, �e ľudstvo nem� cestu von � je to skutočne sp�soben� mor�lnym �padkom ľudstva. Preto�e sme hovorili o vytv�ran� bytost� a o dimenzi�ch, hovorili sme aj o ľudstve. Hmota m��e vytv�rať ľud�, preto�e keď sa častice zoskupia do r�znych l�tok, zoskupia sa do r�znych ľudsk�ch l�tok na povrchu. Keď je molekulov� usporiadanie tak�, ako maj� častice kost�, potom je povrchov� l�tka kosť. Keď je ich usporiadanie tak�, ako u molek�l m�sa, potom s� m�som. S� t�m, ak� usporiadanie prevezm�. A toto vytv�ra va�u bytosť � je to jednoduch�, keď sa to vysvetl�.

Pr�ve som hovoril o ďal�ej veci. Veľmi mnoho ľud� hovor�, �e ľud� vytvorili bohovia. Niektor� hovoria o tom, �e ľudia s� vytvoren� z hliny. Nebudeme hovoriť konkr�tne o tom, ako s� ľudia vytv�ran� � v skutočnosti existuj� v�emo�n� sp�soby. Jedin� my�lienka v�č�ieho Boha v�s m��e vytvoriť. V�etko je �iv�. Potom čo vytvor� v� vonkaj�� vzhľad, vytvor� va�e vn�torn� org�ny. Ľudia si myslia, �e ľudsk� telo je mimoriadne zlo�it�, ale pre Bohov s ohromnou m�drosťou a mocn�m osvieten�m je to trivi�lna z�le�itosť. So vznikom jedinej my�lienky m��e Budha vytvoriť va�e vn�torn� org�ny z hmoty na nesmierne mikroskopick�ch �rovniach, m��e ich vytvoriť okam�ite. Keď je niečo vytvoren�, je do toho naliaty �ivot. Samozrejme, ľudia maj� tie� pomocn� du�e; veľmi mnoho �ivotov sa stretne, aby vytvorili ľudsk� bytosť. Toto sa deje.

V minulosti ľudia z vedeck�ch kruhov neust�le i�li do slepej uličky v tom, či bolo prv� vajce alebo sliepka. Povedal by som, �e ani vajce, ani sliepka. Je to jednoducho tak, �e mikroskopick� hmota vytv�ra makroskopick� hmotu, mal� častice vytv�raj� v�č�ie častice a veci, ktor� e�te nem��u byť naz�van� hmotou, vytv�raj� hmotu. Aj keď čo sa t�ka objemu, častice vytv�raj�ce tel� v�č��ch bytost� s� odli�n� od t�ch, čo vytv�raj� na�e tel�, preto s� veľkosti vonkaj��ch tvarov odli�n�, usporiadanie čast�c na povrchu hmoty, ktor� utv�ra existenciu bytost� � nehľadiac na to, ak� veľk� alebo mal� s� � s� rovnak�. Napr�klad, ak sa ka�d� častica tela ľud� v�č�ej vrstvy sklad� z vrstvy čast�c, ktor� s� plan�tami, ich fyzick� telo m� rovnak� usporiadanie ako molekulov� usporiadanie, ktor� utv�ra na�e fyzick� telo. Tak�e ľudia men�ej � alebo e�te men�ej vrstvy � s� formovan� rovnak�m sp�sobom. To je v�etko, čo o tomto poviem.

K dne�ku som do�iroka vysvetlil �trukt�ru tohto vesm�ru. Samozrejme, detaily nem��em povedať. Niektor� ľudia sa ma p�tali: �Učiteľ, chceme vedieť, ako �ij� Budhovia.� Odpovedal som: �Vykultivujte sa teda na Budhu.� Je to preto, �e ľuďom nie je dovolen� vedieť, ako �ij� Budhovia. Ľudia absol�tne nemaj� ten koncept. Keby som v�m to povedal, posudzovali by ste to ľudsk�m nad�en�m a s ľudsk�mi my�lienkami a logikou, čo by bolo to ist�, ako keby ste ich ur�ali a boli k nim ne�ctiv�. Tak�e v�m to nem��eme �pecificky povedať. M��em v�m to povedať len vo v�eobecn�ch pojmoch pomocou obmedzen�ho ľudsk�ho jazyka. V skutočnosti sme si nemohli na dne�n� vyučovanie tohto vybrať vhodnej�� jazyk, ne� je č�n�tina, preto�e č�n�tinou sa d� najviac vyjadriť a m� v sebe najviac vn�torn�ch v�znamov zo v�etk�ch jazykov na svete. Keby bola pou�it� angličtina alebo in� jazyk, nedalo by sa vyjadriť nič. Pou�il som trochu miestneho n�rečia, aby som to vysvetlil. Preto�e �tandardizovan� modern� č�n�tina tie� nie je schopn� vyjadriť veci jasne, mohli ste si v�imn�ť v mojich slov�ch n�rečov� v�razy, ktor� m��u vyjadriť veci presne, a to, �e m�j v�ber slov nie je obvykl�; nov� liter�rny �t�l neobsahuje hlb�ie vn�torn� v�znamy. Keby sme to neurobili takto, nemohli by sme veci v�bec vyjadriť.

Porozpr�vam teraz o inej z�le�itosti, ktor� ka�d�ho veľmi zauj�ma. Niektor� ľudia povedali: �Učiteľ, praktizujem, ale nič nevid�m.� Porozpr�vajme o ot�zke, prečo ľudia s� alebo nie s� schopn� vidieť. Vlastne som to u� vysvetlil, keď som hovoril o treťom oku. Po�iadavky na ľud� s� vysok� a princ�py sa neust�le zvy�uj�. Keď to vysvetl�m hlb�ie, prekroč� to tie porozumenia. Ale pok�sim sa to prepojiť s t�m, čo som povedal minule. Vysvetl�m v�m to bli��ie.

V�č�ina z v�s v obecenstve m� naozaj dobr� vroden� vlastnosti. V skutočnosti, od tej doby, čo ste začali s kultivačnou praxou, do dne�ka, aj keď je to len kr�tka doba, mali by ste byť schopn� nejak� veci vidieť. Preto�e v knihe Čuan Falun zd�razňujeme pr�snu po�iadavku na odstr�nenie ľudsk�ch prip�tanost�, mnoho ľud� sa neodva�uje vidieť. Mnoho ľud� niečo hmlisto videlo, ale neodv�ia sa tomu veriť. To, �e nie ste schopn� vidieť, je sp�soben� niekoľk�mi d�vodmi. Prv�m z nich je, �e niektor� ľudia si myslia: �Ak niečo uvid�m, mus� to byť tak� jasn� ako to, čo vid�m v hmotnom svete. Len vtedy sa to poč�ta.� Toto je naozaj siln� prek�ka. V�dy t�to ot�zku ch�pu svojimi ľudsk�mi my�lienkami a n�zormi. Tak to nie je. Keď naozaj dok�ete vidieť tak jasne, dosiahli ste osvietenie � budete stopercentne osvieten�. V tej dobe uvid�te Bohov jasnej�ie, ne� vid�te ľud�. Budete schopn� vidieť jasnej�ie, preto�e v t�ch svetoch je pocit priestorov�ho vn�mania silnej�� ako n�, vzduch je čistej�� ako n� a hmota je re�lnej�ia ne� na�a. [Niektor� z n�s nem��u vidieť] pr�ve preto, �e m�me tento n�zor, �e len vtedy, keď človek vid� jasne, vid� naozaj � ale takto to nefunguje. V priebehu svojej kultiv�cie, keď vid�te veci, nie je v�m dovolen� vidieť ich tak jasne, tak�e m��ete vidieť iba hmlisto. Existuje aj mal� počet ľud�, ktor� vidia celkom jasne, ale to, čo vidia, je len časť � ich pole videnia je �zke. M��u vidieť jasne iba časť. Ak je pole videnia človeka �irok�, veci, ktor� vid�, bud� určite dosť rozmazan� � nem��e vidieť veľmi jasne � alebo je schopn� vidieť len veľmi n�zke a nemnoh� dimenzie. Preto by sme sa nemali brzdiť ľudsk�mi takzvan�mi realistick�mi, materi�lnymi hodnotami. To je jeden d�vod. Ale existuj� v�nimky. Ľud�, ktor� s� schopn� vidieť od narodenia, je m�lo, tak�e o tom nebudem hovoriť.

Ďal��m d�vodom je to, �e u mnoh�ch z v�s to nie je tak, �e by ste nevideli � vy vid�te � ale vy si st�le mysl�te, �e je to il�zia a v�dy si mysl�te, �e si to len predstavujete. Takto to niekedy je v počiatočnej f�ze. Preto�e som to �pecificky vysvetlil v Čuan Falune a povedal som v�m, �e by ste nemali pou��vať z�mer mysle � preto�e to, čo uvid�te, sa premen� va�imi my�lienkami, va��m myslen�m � niektor� z n�s nedok�u tento vzťah dobre vyv�iť. Spolu s faktormi vytvoren�mi va�imi prip�tanosťami a nad�en�m je tu ďal�ia prek�ka. Ak� prek�ka? Toti�, to, čo va�a myseľ mysl� a obraz predmetu, ktor� vid�te, sa odr�aj� v rovnakej oblasti v�ho mozgu � �činok sa vytv�ra v rovnakej časti mozgu. Obrazy vec�, ktor� ľudia vidia, nie s� zaznamen�van� v ich očiach, ale pren�aj� sa optick�m nervom a potom s� viden� v epif�ze mozgu. Av�ak keď sa objav� vo va�ej mysli obraz pri prem��ľan� o veciach, �činok sa tie� vytv�ra na tom mieste. Tak�e to vytv�ra falo�n� dojem: keď naozaj niečo vid�te � preto�e je to rozmazan� � vy si mysl�te, �e je to va�a fant�zia. V skutočnosti to nie je va�a fant�zia � naozaj ste to videli.

Keď v minulosti mnoho mal�ch kultivačn�ch ciest učilo svojich učen�kov, �iadali ich, aby si predstavovali veci. Keď ste nemohli vidieť, sna�ili ste sa predstavovať si to; nakoniec ste si predstavovali čoraz viac a st�valo sa to re�lnej��m, predstavovali ste si e�te viac a stalo sa to e�te re�lnej��m � takto ich učili. Nasledovan�m malej kultivačnej cesty je ťa�k� dosiahnuť prav� ovocie, pr�ve preto, �e maj� medzery � t�to [vizualiz�cia] samotn� je prip�tanosť. �iadaj� od v�s, aby ste niečo videli, ale vy nevid�te; vizualizujete, sna��te sa, aby ste to videli, a vizualizujete e�te viac so zavret�mi očami; č�m viac prem��ľate, t�m sa to st�va skutočnej��m a postupne sa zd�, �e to va�a vizualiz�cia urobila skutočn�m. Takto to učia v mal�ch kultivačn�ch cest�ch. Preto�e to boli mal� kultivačn� cesty, nevn�mali, �e to je prip�tanosť. Oni koniec koncov nehovorili o dovŕ�en�.

My berieme tieto veci veľmi v�ne. Ak�koľvek prip�tanosť ovplyvn� va�e dosiahnutie dovŕ�enia. Hovor�m v�m to preto, aby ste mali v tejto z�le�itosti jasno. Pravdepodobne ste brali to, čo ste videli, za predstavu, ale vy nem��ete takto praktizovať. Napr�klad, ak niekto hmlisto videl Falun, ale myslel si, �e to je jeho fant�zia, keď ste to videli pohybovať sa a ot�čať, m��em v�m povedať, �e ste to videli. M��ete sa sk�siť dr�ať toho, čo som povedal, a uvid�te, čo sa stane. Hovor�m len o t�ch učen�koch, ktor� u� vidia, ale ktor� si myslia, �e je to ich predstavivosť. Pre t�ch, ktor� to neza��vate, nelipnite na vizualiz�cii � bola by to prip�tanosť. Povedal som v�m to teraz, aby som odstr�nil va�e psychick� prek�ky. Určite sa k tomu neprip�tajte � celkom určite sa k tomu neprip�tajte.

Vyučovanie Fa na stretnut� v New Yorku

22. marca 1997

Pred zajtraj�ou konferenciou by som r�d vedel, či sa chcete na niečo sp�tať � dnes sa ma m��ete p�tať.

Ot�zka: Keď m�ňam man�elove peniaze, poč�ta sa to za str�canie cnosti (de)?

Učiteľ: Tak� je vzťah medzi man�elom a man�elkou, tak�e tento probl�m neexistuje. Prečo si t�to ot�zku teraz vzniesla? Preto�e ľudia pokazili t�to ľudsk� mor�lku. Teraz niektor� ľudia obhajuj� zrovnopr�vnenie �ien, čo je citliv� t�ma. Niektor� ľudia hovoria, �e: �My �eny mnoho trp�me; �eny by mali byť zrovnopr�vnen�; mu�i a �eny by si mali byť rovn�; my �eny by sme mali byť silnej�ie.� Prečo sa to deje? Je to preto, �e niektor� mu�i zaobch�dzaj� so �enami hrozne, a tie sa potom c�tia ukrivdene. M��em v�m povedať, �e keď sa t�to spoločnosť pokazila, je pre ľud� veľmi ťa�k� rozpoznať faktory za t�mto rozkladom alebo to, ako k tomuto rozkladu do�lo; ka�d� r�d hovor� o tejto t�me zvn�tra tej t�my.

Vlastne v�m m��em povedať, �e tento druh presadzovania rovnopr�vnosti �ien je tie� niečo, čo sa objavuje len potom, čo ľudstvo zdegenerovalo. Nie je to tak, �e by mu�i so �enami zle zaobch�dzali; je to sk�r tak, �e mu�i zaobch�dzaj� zle aj s mu�mi, �eny tie� zle zaobch�dzaj� so �enami a mu�i tie� zle zaobch�dzaj� so �enami; iba�e zl� zaobch�dzanie mu�ov so �enami je viac zjavn�. V skutočnosti s� aj �eny, ktor� maj� moc a zaobch�dzaj� zle s mu�mi. To je sp�soben� degener�ciou mor�lky celej spoločnosti. Pravdou je, �e vzťah medzi mu�om a �enou je vzťah medzi silou a jemnosťou, tak�e mu�sk� utl�čanie �ien je viac zreteľn�. Ale dovoľte mi povedať v�m, prečo hovor�m, �e t�to situ�cia je zl� a prečo toto presadzovanie �enskej �nez�vislosti� a �sebestačnosti� je zl�. Ľudia dnes v�dy posudzuj� d�vnych ľud� pomocou degenerovan�ch n�zorov modern�ch ľud� a myslia si, �e �eny boli v d�vnych dob�ch utl�čan�. V skutočnosti to v�bec nie je tak, ako si to modern� ľudia predstavuj�. V starod�vnej Č�ne � vlastne na celom svete, preto�e z�padn� spoločnosť bola tie� tak� � mu�i vedeli, ako maj� zaobch�dzať so svojimi man�elkami, a boli pozorn� a dbali na svoje man�elky; man�elky tie� vedeli, ako byť pozorn� k svoj�m man�elom � takto spolu existovali jin a jang. Keď sa stretn� dvaja jangy, bojuj� spolu; ani keď sa spolu stretn� dva jiny, nebude to fungovať. Jin a jang sa jednoducho navz�jom dopĺňaj�, a takto s� vo svojej koexistencii na sebe navz�jom z�visl�.

Ale dnes, v�etci sa nad t�m zamyslite: hneď ako sa obhajuje zrovnopr�vnenie �ien, �eny c�tia, �e s� utl�čan� a �e by sa tomu mali postaviť. Ale čo nastane potom? Objav� sa rozvod, rozbroje, opusten� deti a in� soci�lne probl�my. Z�kladn� pr�čina nie je v tom, či s� �eny rovnopr�vne, ale v �padku mor�lky ľudskej spoločnosti � nie je toto tou pr�činou? Toto je z�kladn� pr�čina. Ak sa pri rie�en� probl�mu nerie�i to, čo je z�kladn�, ale jav sa rie�i v r�mci javu, m��e to jedine vy�stiť do vyrie�enia star�ho probl�mu, pričom vznikne probl�m nov� a spoločnosť sa vyv�ja e�te pokrivenej��m sp�sobom. V dne�nej spoločnosti mnoho ľud� vyhodnocuje probl�m zvn�tra toho konkr�tneho probl�mu a sna�� sa vyrie�iť kr�zu s bojovn�m pr�stupom, ktor� ju nikdy nem��e vyrie�iť. Ľudstvo nevie, prečo sa dnes stalo tak�mto. Keď v�dy o niečom hovoria zvn�tra tej veci, vytv�raj� v�etky mo�n� z�kony, aby zaviedli obmedzenia. Ale keď ľudsk� srdcia nie s� dobr�, nastan� nov�, pokriven� a hor�ie probl�my; potom vytv�raj� ďal�ie z�kony. Ľudstvo sa t�mto sp�sobom uzatv�ra a nakoniec sa uzatvor� do bodu, �e absol�tne nebude mať �niku. Navy�e, tieto veci so sebou prin�aj� mnoho, mnoho spoločensk�ch probl�mov.

Podľa te�rie jin a jang by �eny mali byť jemn� a nie siln�. Mu�i s� jang a siln�, zatiaľ čo �eny s� jin a jemn�. Keď sa spoj� dohromady jemnosť a sila, zaručene to bude naozaj v s�lade. Dnes to nie je tak, �e by mu�i radi zle zaobch�dzali so �enami, ale tak, �e t�to spoločnosť sa pokazila. Mu�i aj �eny zaobch�dzaj� zle s druh�mi. Z�roveň v s�časnej dobe do�lo k prevr�teniu jinu a jangu, a najviac viditeľn� je to v Č�ne. Pozrite sa na atl�tov � �eny v�dy vyhraj� viac medail�, pričom mu�i medaily z�skaj� zriedkakedy. Len objasňujem ten zmysel. Prečo je to vo v�etkom tak, �e jin je veľmi siln� a jang je veľmi slab�? T�to okolnosť zapr�činilo prevr�tenie jinu a jangu. N�sledne je tu vedľaj�� činok obhajovania takzvan�ho zrovnopr�vnenia �ien. Je to pr�ve �padok spoločenskej mor�lky, ktor� sp�sobuje zmeny v srdciach ľud� v spoločnosti. V skutočnosti, hlboko vo vn�tri si �eny ne�elaj�, aby ich man�elia boli ako bar�nky alebo �eny, �e je to tak? Nen�vidia, �e ich man�elia nie s� dostatočne mu�n� a nedok�u byť siln� a tvrd�. Ale keď sa mu�i stan� siln�mi a tvrd�mi, �eny to nedok�u strpieť. Nie je to tak?

Ľudia sa nevedia pozerať na z�kladn� pr�činy �padku v�etk�ch ľudsk�ch javov a v�etk�ho ďal�ieho. Rie�ia �pecifick� probl�my zvn�tra t�ch �pecifick�ch probl�mov: keď probl�my vznikn� tu, vytvoria z�kony; keď probl�my vznikn� tam, vytvoria z�kony; a nakoniec ste uzavret�, ako keby ste boli v klietke a nem��ete sa pohn�ť. Nakoniec z�kony nem��u pon�knuť cestu von. V�etci z�konodarcovia chc� riadiť ostatn�ch, nepomysleli na to, ako naopak z�kony riadia aj ich. Ľudia trpia kv�li tomu, čo si pre seba vytvorili � nie je to presne tak? Preto by ste nemali nasledovať pr�d �padku spoločensk�ch hodn�t, nechať sa un�ať pr�dom alebo zhor�ovať situ�ciu � �preto�e to be�n� ľudia chc� robiť takto, budeme nasledovať ich vedenie�. Preto hovor�m, �e nem��eme byť ako be�n� ľudia. Be�n� ľudia nem��u tieto veci vidieť.

Cesta von pre ľudstvo nespoč�va v pou�it� bal�kov �z�konov�, ktor� dostan� ľud� pod kontrolu, ale v kultiv�cii cnosti (de) po celej krajine. Keby sa ľudsk� mravy zlep�ili, neexistovala by tak� vec, ako je zl� zaobch�dzanie medzi ľuďmi, a ľudia by sa navz�jom re�pektovali � mohlo by st�le existovať toľko zl�ch ľud�? Nebola by potrebn� ani pol�cia. �Keď sa s�m spr�vam lep�ie, ne� [by som sa spr�val,] keby ste sa mňa vy policajti pozerali, načo je v�bec pol�cia?� Keby si ka�d� cenil cnosť, načo by bolo treba z�kony? Ako v�etci viete, v starod�vnej Č�ne � a rovnak� to bolo aj v ostatn�ch častiach sveta � keď bola ľudsk� mor�lna �roveň veľmi vysok�, neexistovali tam z�kony. Nemali z�kony! Existoval len veľmi jednoduch� Z�kon kr�ľa. Ľudia na pos�denie dobr�ho a zl�ho pou��vali mor�lku. To, či niečo, čo si urobil, bolo spr�vne, z�le�alo na tvojich mor�lnych hodnot�ch. �Tento človek nem� �iadnu cnosť� � samotn� t�to veta by ho s�dila. Okresn� sudcovia tie� takto rie�ili s�dne spory. Človek bez cnosti bol zbičovan� bambusom, a keď ani to nestačilo, odsekli mu hlavu � �Tento človek u� nie je človekom, odseknite mu hlavu.� Kazil ľudsk� mor�lku, tak�e s n�m bolo skoncovan�. K�m �ij� v tomto svete, ľudia maj� ľudsk� mor�lne �tandardy a ľudsk� z�kony mor�lneho spr�vania. Bez t�chto vec� s� rovnak� ako zvierat�, tak prečo ich ponech�vať? Nemali by byť odstr�nen�? Je u� veľmi ťa�k� obr�tiť dne�n� myslenia ľudstva. Vid�te situ�ciu so �enami, ktor� sa teraz objavila. Ale nie je to tak aj s vecami v in�ch oblastiach? V ľudskej spoločnosti je pr�li� veľa spoločensk�ch probl�mov. Jedin� cesta, ako sa z toho dostať von, je v napraviť ľudsk� srdcia.

Ot�zka: Mlad� ľudia sa chc� vziať. Je to prip�tanosť?

Učiteľ: Keď�e ani v pevninskej Č�ne nie je veľa ľud�, ktor� chodia do chr�mov � nehovoriac u� o belochoch a in�ch n�rodnostiach � keby som sa bol stal mn�chom a učil tento Fa v chr�moch, bolo by nemo�n� pre e�te viac ľud�, ktor� skutočne m��u z�skať Fa, aby Fa z�skali. Keď�e som Ho učil v spoločnosti a pou�il som t�to formu, aby som v�m umo�nil z�skať Fa, mali by sme pou�iť met�du, ktor� je v s�lade so zvyklosťami tejto spoločnosti, je v s�lade s norm�lnym �ivotom ľud�, a ktor� tie� umo�ňuje ľuďom praktizovať kultiv�ciu. Tak�e sme spravili starostliv� usporiadania, čo sa t�ka formy vyučovania Fa a podrobnost� r�znych vec�.

Keby som bol i�iel do kl�tora, mohol som zostať slobodn�. Ale vedel som tie�, �e tento Fa sa bude v bud�cnosti učiť veľa ľud�. V bud�cnosti o ňom bude ka�d� vedieť � či ste z bielej rasy, �ltej rasy alebo ak�koľvek druh človeka, budete o ňom určite vedieť. Potom by vznikol obrovsk� probl�m: Čo by sa stalo, keby sa u� nikto viac ne�enil? ... Chc� byť ako ja. Keď�e k�m uč�m Fa, d�vam tie� pr�klad svoj�m konan�m, vyzer� to, �e ka�d� pohyb, ktor� urob�m � dokonca aj m�j sp�sob obliekania � je niektor�mi ľuďmi kop�rovan�. Tak�e som venoval zvl�tnu pozornosť t�mto veciam, veľk�m či mal�m. Nielen�e uč�m spravodliv� Fa, ja s�m mus�m byť spravodliv�. Obraz, na ktorom som oblečen� v ka�aji, m� byť zanechan� učen�kom bud�cnosti, ktor� sa bud� kultivovať profesion�lne. Av�ak moje vyučovanie Budhovho Fa v be�nej ľudskej spoločnosti, v z�padnom obleku, sa deje prv�kr�t od začiatku neba a zeme a je bezprecedentn�. Keď�e bol Fa vyučovan� t�mto sp�sobom, na�a kultiv�cia sa mus� prisp�sobiť sp�sobom tejto spoločnosti.

Keby som urobil niečo zle, bud�ce ľudstvo by sa veľmi zmenilo. V�etci viete, �e Budhovia nejedia m�so. Je mnoho kultivačn�ch ciest. Hoci nie v�etky z nich s� tak� absol�tne čo sa t�ka konzum�cie m�sa ako budhizmus, kultiv�cia vy�aduje odp�tať sa od m�sa. Keď�e uč�m tento Fa medzi be�n�mi ľuďmi a m�m kultivuj�cich, ktor� praktizuj� kultiv�ciu medzi be�n�mi ľuďmi, s toľk�mi ľuďmi, ktor� sa ho učia, ak by som nejedol m�so, ľudia v bud�cnosti ho nebud� jesť a �ivotn� �t�l a strava ľudstva sa zmen�. Ale Bohovia vedia, �e m�so m��e naozaj v�datne posilniť ľudsk� telo a t�to funkcia nem��e byť nahraden� vegetari�nskym jedlom � to je ist�. Samozrejme, pre n�s kultivuj�cich je to in�. Bez konzum�cia m�sa je zdravie kultivuj�ceho naopak celkom dobr�, čo je vďaka kultiv�cii. Čo sa t�ka be�n�ho človeka, keď nepraktizuje kultiv�ciu a neje m�so, bude mať nedostatok v��ivy � to je ist�.

Pokiaľ ide o ne�enenie sa, nebol by s ľudstvom koniec, keby nebolo potomkov? Vzali sme v�etko do �vahy. Je pravda, �e je tu pravidlo zakazuj�ce svadbu kultivuj�cim, ktor� sa stan� budhistick�mi mn�chmi. Ale v in�ch kultivačn�ch cest�ch to nie je absol�tne. V minulosti mali kultivačn� praxe r�zne po�iadavky na ľud� v d�sledku r�znych historick�ch obdob�, r�znych historick�ch obdob� ľudstva alebo r�znych obdob� civiliz�ci�.

D�vodom pre ne�enenie sa je odstr�nenie dvoch ľudsk�ch vec� � t��by a sexu�lnej pr�ťa�livosti. Ale keď praktizujete kultiv�ciu medzi be�n�mi ľuďmi, ned� sa to urobiť hneď na začiatku, preto�e ľudstvo sa st�le potrebuje rozmno�ovať. A m�me veľmi veľa ľud�, ktor� sa kultivuj� v spoločnosti be�n�ch ľud�. Tak�e, keď chcete, aby kultivuj�ci praktizovali kultiv�ciu v spoločnosti be�n�ch ľud�, ale z�roveň chcete, aby sa odtrhli od sp�sobu �ivota be�n�ch ľud� v spoločnosti... absol�tne nie je dovolen�, aby ľudsk� spoločnosť naozaj zmizla! Vy si mysl�te, �e ľudstvo nie je dobr�, ale je to takisto s�časť tohto n�ho vesm�ru, ktor� sa rozprestiera odhora a� nadol, a je to tie� s�časť prejavu tohto Fa na najni��ej �rovni. Ľudstvo nem��e prestať existovať. Ale nez�le�� na tom, či sa vy, ako jednotlivec, nechcete o�eniť. To je osobn� z�le�itosť a nie je to nespr�vne. Ale je tu jedna vec: keď sa človek neo�en�, nie je to prip�tanosť. Nemali by sme sa mylne zdr�ovať ďal�ou prek�kou � �e človek mus� opustiť svet be�n�ch ľud�, aby dosiahol dovŕ�enie.

Napr�klad ľudia, ktor� nasledovali kultivačn� cesty, ktor� boli odovzd�van� niekoľko tis�c rokov, sa ne�enia � či to boli cesty �koly Budhu, �koly taoizmu, p�vodn�ho katolicizmu, kresťanstva alebo tie, čo sa odovzd�vali v hor�ch. Tak�e to sp�sobilo, �e si ľudia vytvorili n�zor vo svojom pochopen�: pokiaľ človek praktizuje kultiv�ciu, nem��e sa o�eniť. Toto je v�ne zasahovanie pre dne�n� ��renie n�ho Dafa vo svete. Určite nenechajte t�to prek�ku sp�sobiť, �e by sa na�i učen�ci, ktor� praktizuj� kultiv�ciu vo svete be�n�ch ľud�, ne�enili. Forma, ktor� preber� na�a kultiv�cia dnes, je na zlep�ovanie v�s uprostred najzlo�itej�ej skupiny ľud�, namiesto toho aby len zlep�ovala va�u pomocn� du�u (fu yuanshen) alebo aby ste kultivovali niekoho in�ho. Mus�te teda zoceľovať svoje srdce medzi t�mito najzlo�itej��mi be�n�mi ľuďmi. Učen�ci praktizuj�ci vo svete be�n�ch ľud� musia zodpovedať sp�sobom be�nej ľudskej spoločnosti. Toto je časť tohto pevn�ho Fa. Rozumiete tomu, čo hovor�m? Ale sexu�lna t��ba a pr�ťa�livosť s� prip�tanosti, ktor� je určite potrebn� odstr�niť. Nenechajte tie starod�vne kultivačn� cesty alebo kultivačn� met�dy t�ch starod�vnych n�bo�enstiev vytvoriť myln� predstavu, �e aj my mus�me praktizovať kultiv�ciu t�m sp�sobom. Tak to nie je. Forma na�ej kultiv�cie dnes je kultivačnou met�dou, ktor� som v�m zanechal, vr�tane r�znych po�iadaviek na sp�sob ��renia tohto n�ho Fa v dne�nej spoločnosti � v�etko toto bude zanechan� pre bud�ce gener�cie.

V�etci viete o na�ich v�slovn�ch pravidl�ch. Napr�klad: nezaplet�me sa do politiky; nezaklad�me form�lne organiz�cie na spravovanie vec�; nevytv�rame hierarchiu; a nedot�kame sa peňaz�. Tento Fa rozhodne nebude ľuďom d�vať ofici�lne tituly. Nez�le�� na tom, čo rob�te, alebo ak� vysok� je va�e postavenie v spoločnosti � neovplyvn� to va�u kultiv�ciu. To s� z�le�itosti be�nej ľudskej spoločnosti; va�a kultiv�cia je va�a kultiv�cia. Mali by ste rozli�ovať medzi t�m, čo rob�te medzi be�n�mi ľuďmi, a medzi va�ou kultiv�ciou � s� to dve r�zne veci. Napr�klad, ak je pr�ca, ktor� rob�te medzi be�n�mi ľuďmi, prospe�n� be�nej ľudskej spoločnosti a ľudstvu, hromad�te si cnosť, ale nepraktizujete kultiv�ciu � s� to dve r�zne veci, tak�e by ste si mali byť ist�, �e ich nemie�ate dohromady. Niektor� ľudia hovoria: �V pr�ci si hromad�m cnosť a rob�m dobro, tak�e v bud�cnosti dosiahnem dovŕ�enie.� Ak človek naozaj nepraktizuje kultiv�ciu, tak aj keby sa stal predsedom alebo vodcom n�bo�enstva, alebo aj keby postavil chr�my a vzt�čil sochy Budhov, nedosiahne dovŕ�enie. Je to my�lienka na vlastn� ospravedlnenie. Pr�ca je pr�ca a nikdy nem��e nahradiť kultiv�ciu; kultiv�cia je kultiv�cia; veci be�n�ch ľud� s� veci be�n�ch ľud�. Robiť veci pre n�bo�enstvo je to ist� ako robiť veci pre be�n�ch ľud�; t�, ktor� prijali n�bo�ensk� �ivot, nie s� Budhovia. Budhovia uzn�vaj� ľudsk� srdcia, ale nie n�bo�enstvo. S� to dve odli�n� veci � nepopleťte ich.

Ot�zka: Učiteľ, r�d by som v�m odovzdal pozdravy v mene �tudentov zo Shenzen a Guangzhou. Ne� som pri�iel, po�iadali ma, aby som určite doručil t�to spr�vu.

Učiteľ: Povedz im, �e Učiteľ vo svojom srdci st�le mysl� na v�etk�ch svojich učen�kov.

Ot�zka: �tudenti stredn�ch �k�l, ktor�ch čakaj� prij�macie sk��ky, s� veľmi zanepr�zdnen� �kolskou pr�cou a robia menej cvičenia. Čo by sa v tejto situ�cii malo urobiť?

Učiteľ: To nie je probl�m. Pohyby v na�ej kultivačnej praxi s� doplňuj�cimi prostriedkami na dosiahnutie dovŕ�enia . Hoci s� d�le�it�, e�te d�le�itej�ia je na�a kultiv�cia srdca a mysle. Ak sa v�dy hlboko vo vn�tri pova�ujete za praktizuj�ceho a v nejakom obdob� � aj keď je to veľmi dlh� obdobie � ste naozaj pr�li� zanepr�zdnen� na to, aby ste mohli robiť cvičenia, ale hlboko vo vn�tri sa v�dy pova�ujete za praktizuj�ceho a dr��te sa po�iadaviek, v� gong bude st�le r�sť. Ale je tu jedna vec: je neprijateľn�, ak si mysl�te: �Potom keď�e Učiteľ toto povedal, nebudeme u� viac robiť cvičenia.� To je zach�dzanie do ďal�ieho extr�mu. Keď�e existuj� �peci�lne okolnosti, bud� bran� �peci�lne ohľady. Je to preto, �e Budhov Fa je bez hran�c. Čo znamen� �Budhov Fa je bez hran�c�? M� nekonečne mnoho prostriedkov a sp�sobov; m� mnoho sp�sobov, ako spasiť ľud�, podľa situ�cie ka�d�ho človeka.

Ot�zka: Učiteľ, bude zajtra dovolen� zhotovovať videoz�znam?

Učiteľ: Mohli ste počuť, �e v Č�ne sa veľa ľud� uč� Fa, ktor� vyučujeme, a �e ja u� ned�vam predn�ky. Ani sa nestret�vam so �tudentmi v Č�ne. Vlastne som sa nestretol so �tudentmi v Č�ne po tri roky. Ale čoraz viac ľud� sa Ho uč� a to pritiahlo pozornosť spoločnosti. Vid�, �e sa Ho mnoho ľud� uč�. Navy�e potom, čo sa Ho naučia, v�etci c�tia, �e je dobr�. Ako to hovor�te vy praktizuj�ci, potom, čo sa Ho ľudia naučia, s� v�etci veľmi odhodlan� v kultiv�cii. Hneď ako potom bude počet ľud� v�znamn�, m��u v č�nskej spoločnosti niektor� ľudia začať trochu prem��ľať. Mnoho ľud� m��e chcieť ohodnotiť mňa a tento Fa s myslen�m be�n�ho človeka. Je veľmi ťa�k� urobiť pre ľud� dobr� veci, preto�e mysle ľud� nie s� spravodliv�. Sna��me sa vyhn�ť t�mto zbytočn�m probl�mom. Preto keď som sa v s�časnom obdob� stretol so �tudentmi v niektor�ch krajin�ch, povedal som im, aby nerobili audio alebo video z�znamy. Čo je d�vodom? Aby sa minimalizovalo ��renie t�chto vec� do Č�ny. Hoci sa nezaplet�me do politiky � tak�e tu samozrejme nie je ot�zka politiky � zl� ľudia by mohli sp�sobiť �kodu t�m, �e by n�s citovali mimo kontextu, preto�e chc� vyvolať probl�my. Hlavn�m d�vodom je vyhn�ť sa probl�mom, aby tento n� Fa mohol byť zanechan� ľudstvu a bud�cnosti presne a bez ch�b a odch�lok. Keď utrp�me ak�koľvek zbytočn� stratu, bude to niečo, čo budeme v bud�cnosti ľutovať. Nem��eme myslieť len na s�časnosť.

Či s� to audio alebo videonahr�vky, určite v bud�cnosti nezostan� � to je ist�. Ako viete, niektor� s� mazan� u� teraz; teda, niektor� videoz�znamy, ktor� boli spraven� sk�r, u� stratili obraz a audioz�znamy stratili zvuk. S� postupne mazan�. Niektor� veci nem��u byť ponechan� t�mto sp�sobom. Keď ostatn� počuj�, čo som povedal konkr�tne ku va�ej situ�cii, bud� mať odli�n� situ�ciu a bud� tomu rozumieť odli�ne. Čuan Falun je vhodn� na č�tanie pre ka�d�ho. Tak� je situ�cia. Je na v�s, čo robiť. Nedal som na to absol�tnu odpoveď.

Ot�zka: Majster, som zo �anghaja. Učen�kom zo �anghaja skutočne veľmi ch�bate. Potom, čo som sa vr�til z poslednej Medzin�rodnej konferencie v�meny sk�senost�, povedal som im, �e som v�s videl, a v�etk�m tiekli slzy. Po�iadali ma, aby som v�m odovzdal ich pozdravy.

Učiteľ: Povedz im, �e ľutujem, �e som ne�iel do �anghaja vtedy, keď som učil t�to prax. Keď�e som v tom čase chcel pre tento Fa zanechať spravodliv� cestu, nebol som ako in� čchi-kungov� majstri, ktor� sa spr�vaj� ako pouličn� predavači bylinkov�ch medikamentov alebo sami cestuj� so svoj�m obchodom. Prich�dzal som len na pozvanie miestnych čchi-kungov�ch organiz�ci�, Spoločnosti na vedeck� v�skum čchi-kungu alebo vl�dnych in�tit�ci�. �anghaj [ma] nepozval, tak�e to nebolo �spe�n�. Keď mi nesk�r poslali pozvanie, prestal som u� prax vyučovať. Ale je mi veľmi ľ�to, �e som sa nedostal do tohto veľk�ho mesta v Č�ne, aby som učil Fa. Po Pekingu je �anghaj najv�č��m mestom Č�ny. Samozrejme viem, �e teraz v �anghaji �tuduje Fa mnoho ľud�. Te�� ma, �e hoci som tam ne�iel, mysl�m, �e celkov� smer ��renia a v�voja Dafa v �anghaji je zdrav� a �tudovali Ho pevne � to je dobr�.

Ot�zka: Učiteľ Li, som učen�k z Pekingu. V�etci učen�ci z Pekingu v�m posielaj� pozdravy.

Učiteľ: Vy v Pekingu, a vlastne nielen t� v Pekingu � to ist� plat� pre �tudentov v mnoh�ch oblastiach � tie� mi ch�bate. Ale zdr�ham sa s vami stretn�ť, preto�e hneď ako sa s vami raz stretnem, keď ma jeden človek uvid�, o niekoľko hod�n pr�du desiatky; v priebehu dňa by mohlo pr�sť niekoľko tis�c ľud�; a na ďal�� deň by mohlo pr�sť cez desaťtis�c ľud�. Mohli by tie� pr�sť ľudia z in�ch oblast� � presne ako dnes, mnoho ľud� pri�lo z in�ch oblast�. Potom by to viedlo k nejak�m negat�vnym reakci�m v spoločnosti, tak�e sa s vami nem��em stretn�ť. Ale tie� si mysl�m, �e ak sme bez probl�mov schopn� ��riť Fa pod pr�snym soci�lnym syst�mom, pre�li sme sk��kou vo veľmi drsnom obdob� hist�rie. Tak�e v akomkoľvek bud�com časovom obdob� budeme schopn� zostať nezdoln�, �e �no?

Ot�zka: M�me �tudentov, ktor� priniesli v�tlačky Čuan Falunu z Hongkongu a Č�ny. Je v poriadku pred�vať tie knihy v konferenčnej s�le?

Učiteľ: Keď m�te v z�sobe v�tlačky Čuan Falunu, chcete urobiť nejak� dobr� veci pre ľud� na konferencii a uľahčiť veci pre �tudentov bez knihy, nemysl�m, �e je na tom niečo zl� � m��ete to robiť. Keď�e nehľad�te sl�vu alebo seba-z�ujem, nie je to probl�m. Ale predt�m ako urob�me tieto veci, dajte to vedieť ľuďom, ktor� to maj� v Spojen�ch �t�toch na starosti, aby sme sa vyhli in�m druhom vedľaj��ch �činkov. Nemysl�m si, �e je to probl�m.

Vy, ktor� ste sa so mnou stretli naposledy, ste u� pre�li obdob�m kultiv�cie. Mysl�m, �e ste z�skali určit� stupeň pochopenia Fa a nebudete konať nezodpovedne. Prečo som si tak� ist�? Preto�e viete, čo uč�m. Nechceme nič � len ľudsk� srdcia. Ak sa srdcia t�chto ľud� nem��u zmeniť, tento Fa nebude na nič. �iadna forma n�tlaku nem��e zmeniť srdcia ľud�, tak�e sme nestanovili toto pravidlo alebo tamto pravidlo, ani sme ne�iadali, aby ste robili toto alebo tamto � to my nerob�me. D�vod, �e sa tento Fa m��e zdravo vyv�jať, mať viac ľud�, ktor� sa Ho učia, a m��e hrať tak� dobr� �lohu v spoločnosti, je pr�ve v tom, �e Fa u� je v ľudsk�ch srdciach, preto�e vedia, ako sa spr�vať a preto�e u� nepotrebuj� nikoho, kto by im hovoril, čo robiť, a nepotrebuj� mňa, aby som im hovoril, čo robiť. Preto o to nem�m tak� starosť. Keby niekto z n�s tu nerobil veci dobre, ostatn� by to okam�ite videli. Je tu Fa; m�te Fa na posudzovanie vec�. Určite to tak funguje.

Ot�zka: Učiteľ povedal, �e Fa by sa nemal roz�irovať len medzi nami Č�ňanmi, ale aj medzi in�mi rasami. D�fame, �e Učiteľ n�m m��e poskytn�ť vedenie v tom, ako �iroko roz�irovať Fa in�m n�rodom.

Učiteľ: Ani na toto nem�me nejak� konkr�tne pravidlo. Fa bol zverejnen� pre ľud�. Doteraz bola kniha prelo�en� do nemčiny, japončiny, k�rejčiny, franc�z�tiny, angličtiny, ru�tiny a ďal��ch [jazykov]. V ka�dom pr�pade je ich veľa. Taliansky preklad je tie� zrejme na ceste a na prekladoch do in�ch jazykov sa intenz�vne pracuje.

Na t�chto veciach pracuj� prekladateľsk� skupiny, preto�e hneď ako s� materi�ly dostupn�, ľudia ich m��u č�tať. Čo sa t�ka toho, ako ��riť [Fa], nem�me �iadne pravidl� určuj�ce, �e sa to m� robiť t�mto alebo tamt�m sp�sobom. Mysl�m, �e tento Fa pova�ujeme za dobr�, keď ho roz�irujeme, a tak si Ho ľudia cenia. Pr�ve preto, �e je dobr�, chcete o ňom povedať ostatn�m. Tak�e sp�sob, ak�m sa tento Fa ��ri, je �plne od srdca k srdcu a od človeka k človeku. V podstate sa ��ri takto. V Č�ne je u� vy�e dvadsať mili�nov ľud�, ktor� sa naozaj kultivuj�. Keď sa pripoč�taj� ľudia, ktor� sa kultivuj� tu a tam, je ich teraz sto mili�nov. Ale na povrchu to vyzer� pokojne a nezn�me pre ľud� v spoločnosti. Ka�d� Ho teda ��ri od srdca k srdcu � �stnym podan�m a zo srdca. U� to vytvorilo dosť veľk� trend. Nie s� tu �peci�lne pravidl� a ka�d� to rob� zo svojej vlastnej slobodnej v�le. Rozumiete, čo mysl�m? Nestanovujeme �iadne form�lne druhy vec�, preto�e �kola Budhu uč� sp�su v�etk�ch vn�maj�cich bytost� � sp�su ľud�. Nie je to tak, �e idete spasiť ľud�, keď�e st�le praktizujete kultiv�ciu a určite nem��ete ľud� spasiť. Ale predstavovanie Fa ostatn�m je najlep�� sp�sob, ako im pom�cť Fa z�skať. Ľudia v bud�cnosti bud� vedieť, ak� je drahocenn�. Bez ohľadu na to, koľko peňaz� niekomu d�te, alebo koľko dobr�ch vec� niekomu d�te, nie je to tak� dobr� ako dať mu Fa. Fa m��e umo�niť oblasti, n�rodu, �t�tu, alebo dokonca ľudstvu obnoviť mor�lku a z�skať �ťastie, pokoj a harm�niu. Iba s t�mito vecami sa ľudstvo m��e vyv�jať zdrav�m sp�sobom.

Ot�zka: Potom, čo som sa učil Falun Budhov Fa, prv� vec, ktor� som chcel urobiť, bola tvrdo pracovať a odv�dzať dobr� pr�cu. Č�tam knihu, keď naozaj nem�m čo robiť.

Učiteľ: Nie je to najlep�ie? Mo�no v�m niektor� veci, na ktor� naraz�te vo svojom �ivote, v pr�ci alebo v spoločnosti m��u pom�cť zlep�iť sa s ohľadom na niektor� va�e prip�tanosti. Keď na niečo naraz�te, mo�no je to na odstr�nenie va�ich prip�tanost�, alebo v�m to m� s nieč�m pom�cť. Keď raz človek nast�pi na cestu kultiv�cie, od tej chv�le nebude v jeho �ivote nič n�hodn�. Keď�e va�a kultiv�cia bola systematicky usporiadan� a času nie je tak veľa, nie je mo�n�, aby tam bolo čokoľvek n�hodn�. V�etko bolo tesne usporiadan�. Nepova�ujte tie zdanlivo n�hodn� a trivi�lne veci, na ktor� naraz�te v ka�dodennom �ivote, za n�hodn�, preto�e sa v�m nem��e st�vať veľa čudn�ch vec� a nem��ete �sť praktizovať kultiv�ciu do inej dimenzie � neboli by ste schopn� zlep�ovať si takto srdce a myseľ. Ste st�le v stave, kedy ste medzi svetsk�mi vecami, va�e probl�my s� st�le probl�mami be�n�ch ľud�, v� sp�sob �ivota je st�le sp�sobom �ivota be�n�ho človeka a veci, na ktor� naraz�te, nie s� oveľa odli�n� od t�ch predt�m. Ale keď o tom pozorne prem��ľate, nie s� rovnak�. V�etky prich�dzaj�, aby v�m umo�nili zlep�iť sa v kultiv�cii.

Ot�zka: Uč�te Pravdivosť-S�cit-Zn�anlivosť. V určitej situ�cii niekto mo�no zradil ostatn�ch a v tej situ�cii sme sľ�bili ostatn�m, �e im pom��eme dať tomu dareb�kovi lekciu.

Učiteľ: Takto uva�ujeme my, a je to tie� v knihe: keď natraf�te na nejak� be�n� vec, ktor� v�s naozaj rozhnev� a chcete zasiahnuť, nie je to tak, �e nesmiete. Je pre v�s v poriadku povedať p�r slov, keď na to naraz�te. Mo�no va�e slov� nebud� mať �iaden �činok, alebo mo�no to, čo poviete, nebude k veci, preto�e nem��ete vidieť, čo je za ich konfliktom, teda, ak� je ich karmick� vzťah. Napr�klad, s� dvaja ľudia a jeden druh�ho udrie. Vy si mysl�te, �e z pohľadu be�n�ho človeka je ten človek, ktor� udrel in�ho, zl� � prečo t� osobu udrel? Ale keď vr�tite čas, zist�te, �e v prvej polovici �ivota tej osoby alebo v jej predch�dzaj�com �ivote tohto človeka raz udrela. Keď sa my kultivuj�ci pozer�me na človeka, nem��eme sa pozerať na jeden jeho �ivot; mali by sme sa pozrieť na jeho cel� bytosť. T� osoba tomuto človeku dlhuje.

Je rozumn�, aby tieto veci rie�ila pol�cia a svetsk�m princ�pom zodpoved�, aby be�n� ľudia rie�ili be�n�ch ľud� � to nenaru�uje �iadne princ�py. Ale povedal by som, �e keď kultivuj�ci vidia tieto veci, mali by zasahovať menej, alebo sa pok�siť nezasahovať v�bec. Prečo? Preto�e keď zasiahnete, je pravdepodobn�, �e to budete rie�iť nespr�vne. Ak to tak nem� byť, ale vy, ako kultivuj�ci, trv�te na roben� vec� t�m sp�sobom, mohli by ste si vytvoriť karmu oddialen�m alebo pokazen�m tej veci. Ten Boh pre neho p�vodne usporiadal, �e v tomto �ivote zaplat� za svoju karmu, ale teraz za ňu nem��e zaplatiť a t� dvaja si bud� musieť n�jsť pr�le�itosť, aby t�m pre�li znovu. Toto m�m na mysli. Ale keď naozaj naraz�te na hrozn� veci ako vra�da alebo podpaľačstvo a ignorujete ich, je to probl�m charakteru. Vy ste kultivuj�ci, ale aj Boh by s t�m niečo urobil, �e? Av�ak na druhej strane, norm�lne na�i �tudenti zriedka narazia na tak�to veci alebo na ne dokonca nenarazia v�bec. To znamen�, �e nie s� pre v�s vo va�om �ivote usporiadan�, preto�e veci musia pom�hať zlep�ovať v� charakter. Ak s� tie veci nepou�iteľn�, za norm�lnych okolnost� na ne na�i �tudenti narazia len zriedka alebo takmer nikdy.

Čo sa t�ka zradenia niekoho alebo sľ�benia niečoho be�n�mu človeku, to s� v�etko z�le�itosti be�n�ch ľud�. Keď raz praktizujete kultiv�ciu, mus�te posudzovať veci podľa Fa a dr�ať sa �tandardu kultivuj�ceho. Keď v�etko posudzujete �tandardami be�n�ch ľud� � t� �zrada� alebo to �sľ�benie niečoho be�n�mu človeku� � nie ste len be�nou osobou?

Ot�zka: Zahraničn� �tudenti v Spojen�ch �t�toch v�etci �tuduj� nudn� pr�rodn� vedy s určitou prip�tanosťou.

Učiteľ: Mohol by som o tom hovoriť zajtra. Poviem v�m tento princ�p: ľudsk� hist�ria a veda s� v skutočnosti omyl. Z�kladňa ich v�voja, rovnako ako z�kladňa ich pochopenia ľudstva, pr�rody a hmoty, to v�etko je myln�. Toto vy�stilo do po�kodenia mor�lky dne�nej ľudskej spoločnosti. Toto je hlavn� ot�zka; Budem o tom hovoriť zajtra. Ale je tu jeden bod: keby ľudstvo nemalo �iadne vedomosti, ľudia by dnes neboli schopn� č�tať Čuan Falun, alebo by prinajmen�om neboli schopn� vidieť vy��ie a hlb�ie vn�torn� v�znamy v ňom. Tak�e pravdepodobne nie je n�hoda ani to, �e ste sa naučili vedomosti, ktor� m�te. Bud�ce ľudstvo sa bude vyv�jať na novom vedeckom z�klade, tak�e tie� bud� potrebovať vedomosti.

Mysl�m si, �e ako učen�ci Dafa budete prirodzene vedieť, čo robiť, keď pr�de čas. Mo�no ani tieto veci nie s� n�hodn�. Tak�e teraz by ste sa mali jednoducho učiť to, čo by ste sa mali učiť a nebrať to za niečo, k čomu ste prip�tan�. Počul som, �e praktizuj�ci �tudent ukončil �kolu, preto�e urobil niečo zle, keď prv�kr�t pri�iel do Spojen�ch �t�tov. Povedal by som, �e mo�no prv�kr�t urobil niečo zle, ale teraz e�te prid�va k svojej predch�dzaj�cej chybe. Keď�e sa stalo to, čo sa stalo, nevytv�rajte si z�merne ťa�kosti pre svoj �ivot v bud�cnosti � niektor� chyby, ktor� ste urobili, nemo�no napraviť rovnak�m sp�sobom. Vo svojom srdci viete, �e ste konali nespr�vne, viete, �e to tak nebudete v bud�cnosti robiť, a keď pr�de na tieto veci, ak sa v bud�cnosti čin�te lep�ie a �spe�ne to nahrad�te, je to v poriadku. Nemysl�m si potom, �e je tu probl�m. Pri t�chto veciach nevy�adujeme, aby ste i�li a t� z�le�itosť vr�tili sp�ť a zaplatili za minulosť, preto�e ste to urobili nespr�vne � nebudeme to robiť t�mto sp�sobom. In�mi slovami, nevytv�rajte si ťa�kosti vo svojej kultiv�cii a nevytv�rajte si ťa�kosti v �ivote. Čo sa t�ka �tudentov, pr�ve teraz v�m m��eme povedať len to, aby ste dobre �tudovali � keď�e si �tudent, mal by si dobre �tudovať.

Aj keď rob�te nejak� in� druh pr�ce, preto�e je to druh pr�ce v be�nej ľudskej spoločnosti a z perspekt�vy princ�pov be�nej ľudskej spoločnosti je to slu�ba ľudskej spoločnosti v tejto dimenzii, mali by ste ju tie� robiť dobre. Je to preto, �e ľudstvo je tie� prejavom �ivota na najni��ej �rovni Dafa vesm�ru.

Ot�zka: Učiteľ, v mene učen�kov z Nemecka by som V�m chcel odovzdať na�e pozdravy.

Učiteľ: Videl som pozvanie z Nemecka. Rusko tie� poslalo pozvanie minul� rok v novembri, keď bola zima. Keď sa otepl�, n�jdem si čas na cestu.

Ot�zka: Učiteľ, emigroval som do Japonska. V�dy sme chceli, aby ste pri�li do Japonska, keď na to budete mať v bud�cnosti pr�le�itosť.

Učiteľ: Keď som robil predn�ky v Guangzhou, z�častnil sa niekto z Japonska. Potom sa vr�til do Japonska a dal dokopy nejak�ch ľud�, pričom v�etci boli Japonci. Zd� sa, �e v�etci, čo sa učili, boli star�� ľudia. Po nejakom obdob� učenia sa st�le nemohol vzdať čchi-kungu, ktor� praktizoval predt�m, tak�e sme ho nikdy nekontaktovali. Preto�e ani v�etci t� ľudia, ktor�ch učil, neboli čist�, nekontaktovali sme ho.

Ot�zka: M�j man�el je Japonec, ale Dafa sa mu veľmi p�či. Mysl� si, �e je veľmi dobr�.

Učiteľ: Mo�no je tam kult�rny rozdiel. Ale mysl�m, �e ak sa Ho Japonci naozaj m��u učiť, bude to pre nich jednoduch�ie ne� pre belochov, preto�e ľudia z V�chodu maj� rovnak� sp�sob myslenia; Z�padniari maj� in� sp�sob myslenia. Ale potom, čo sa Ho ľudia zo Z�padu naučia, s� tie� dosť dobr�. Bol som raz v Japonsku, ale len na to, aby som videl, ako sa Japoncom dar�.

Ot�zka: Keď sa v bud�cnosti tento Dafa stane Fa v ľudsk�ch srdciach, ak� bud� veci v oblastiach soci�lnych vied, ako filozofia a literat�ra?

Učiteľ: V�etko sa zmen� a bude to �plne nov�. Ľudsk� porozumenie tejto spoločnosti, ľudskosti a v�etk�ho bude prevr�ten�. Tak�e teraz mnoho na�ich �tudentov v Pekingu vie, �e s� odli�n� od ostatn�ch ľud� a roz�iruj� v�rok: �My sme nov� ľudstvo.� Samozrejme, nepodporujem ich slov�, len vyjadrujem t� my�lienku. Bude to určite odli�n� od sp�sobu, ak�m dne�n� ľudia myslia a ch�pu veci � to je ist�. Ako pokračujete v �t�diu tohto Fa do hĺbky, budete mať nov� porozumenie v�etk�ho. Vy, tu pr�tomn�, m�te relat�vne vysok� odborn� tituly a mnoh� �tudujete v zahranič�. Ako to postupne za��vate a prem��ľate o tom, zist�te, �e va�e pochopenie v�etk�ho o ľudstve prech�dza zmenou. Je to preto, ako som povedal, �e v�voj ľudstva, ľudsk� pochopenie svojich počiatkov a p�vodu � evolučn� te�ria v�bec neexistuje � a jeho pochopenie hmoty, vesm�ru, �ivota, sveta pred nami a pochopenie kozmick�ho priestoru, to v�etko sa vyv�jalo na nespr�vnych z�kladoch.

Ot�zka: Kedy hlavn� du�a vst�pi...

Učiteľ: Hlavn� du�a zvyčajne vst�pi kr�tko pred naroden�m, ale konkr�tny čas nie je pevne dan�. M��e to byť moment pred naroden�m, alebo dlho pred naroden�m � pol mesiaca, mesiac, alebo dokonca sk�r � to v�etko je mo�n�.

Ot�zka: Ak� je pohľad Učiteľa na klonovanie ľud�?

Učiteľ: Keď ľudstvo nem� �iadne mor�lne normy, bude robiť čokoľvek. Keď sa tak� človek narod�, nem� to koncept rodičov a nem� to koncept ľudskej etiky a mor�lky � je to desiv�. M��e dokonca naklonovať t� ist� osobu, aby t� osobu nahradila, a zabiť ju. Tieto veci sa objavuj� iba po degener�cii ľudskej mor�lky. Ale nemysl�m si, �e klonovanie ľud� sa uskutočn�, preto�e Bohovia to nedovolia. Aj keby bol klon vytvoren�, nebola by to t� osoba � mohol by sa do neho dostať len d�mon, preto�e Bohovia by mu nedali du�u.

Ot�zka: Keď ľudia zmie�anej rasy praktizuj� kultiv�ciu, do ktor�ho raja p�jdu?

Učiteľ: Čo sa t�ka ľud�, ľudia zmie�anej rasy u� nemaj� zodpovedaj�cu ľudsk� rasu v nebesiach. Ak s� to kultivuj�ci, ich vonkaj�� vzhľad u� nie je d�le�it� a v�etko z�le�� na prap�vodnej du�i (yuanshen). Ak je jeho prap�vodn� du�a bielej rasy, je beloch; keď je jeho prap�vodn� du�a �ltej rasy, je �lt�, keď je jeho prap�vodn� du�a čiernej rasy, je černoch. Je to in� vec, keď človek praktizuje kultiv�ciu.

Ot�zka: M��e človek zmie�anej rasy uspieť v kultiv�cii?

Učiteľ: Či sa niekto m��e kultivovať a či m��e uspieť v kultiv�cii, to v�etko z�le�� na ňom samotnom. Ak osoba zmie�anej rasy m��e vytrvať v kultiv�cii, m��e tie� dosiahnuť dovŕ�enie. Keď uspeje v kultiv�cii, jeho prap�vodn� du�a sa vr�ti tam, odkiaľ poch�dza.

Ot�zka: Čo stratila osoba zmie�anej rasy, ako ste povedali naposledy?

Učiteľ: Stratila telo, ktor� prech�dza odhora nadol a� sem. Dovoľte mi to povedať takto: Ľudia �ltej rasy maj� ľud� �ltej rasy tam hore a ľudia bielej rasy maj� ľud� bielej rasy tam hore. On t�to niť stratil.

Ot�zka: Povedali ste, �e dieťa m� prap�vodn� du�u a� po naroden�. Tak�e je pravda, �e �ivot počas tehotenstva neexistuje? Pros�m, vysvetlite to.

Učiteľ: To nie je pravda. Čokoľvek... Povedal som, �e keď je čokoľvek stvoren�, vst�pi do toho �ivot. V�robok z tov�rne, čokoľvek, vid�te to takto, no napriek tomu je v�etko �iv�. Keď je embryo veľmi nepatrn� v tele matky � v momente, kedy je ten mal� k�sok tela vytvoren� � je u� �iv�. Tak�e ako m��e byť �iv� bez prap�vodnej du�e? Bez prap�vodnej du�e m� st�le �ivot s�m osebe. Je to preto, �e s ľuďmi, okrem nich samotn�ch... nehovorila kultiv�cia v minulosti o troch du�iach a siedmich duchoch? Samozrejme, to, čo povedali, nebolo konkr�tne. Len v�m popisujem t� my�lienku, teda, �e okrem va�ej hlavnej prap�vodnej du�e m� va�e telo aj in� elementy, ktor� vytv�raj� ľudsk� �ivot. Fyzick� telo samo osebe m� tie� �ivot s obrazmi va�ich rodičov � obrazy v�ho otca a matky s� tie� �iv�. Ľudsk� telo je ako tak� veľmi zlo�it�.

Ot�zka: Je potom potrat tie� pova�ovan� za zabitie?

Učiteľ: Presne tak. Potrat počas tehotenstva je zabitie. Nez�le�� na tom, akou sa stala ľudsk� mor�lka, alebo či to ľudstvo alebo jeho z�kony dovoľuj� � z�kony nem��u reprezentovať Bohov � ak si zabila, zabila si. M��e� argumentovať, �e podľa z�kona si nezabila � to hovoria ľudia. Zistili sme, �e v priestore obklopuj�com p�rodnice je mnoho det�, ktor� nemaj� kam �sť � ch�baj� im časti tiel, alebo maj� kompletn� tel�, ale s� to v�etko mlad�, mal� �ivoty det�. P�vodne sa tieto �ivoty reinkarnovali a mohli mať vlastn� bud�cnosť, mohli �iť toľko a toľko rokov a potom vst�piť do ďal�ieho cyklu prevteľovania. Ale ty ho zabije� �e�te sk�r, ne� sa v�bec narod�. Potom mus� bolestivo trpieť počas t�ch dlh�ch rokov � t� mal� bytosť je �plne sama, je to veľmi smutn�! Mus� počkať, k�m v�etky jeho roky na zemi vymedzen� nebesami uplyn�, a iba potom m��e vst�piť do ďal�ieho cyklu prevtelenia. Tak�e ty ho zrazu dostane� do takej ťa�kej situ�cie � m��e� povedať, �e to nie je zabitie? Navy�e, t� karma je dosť veľk�.

Ot�zka: M��e sa človek s touto karmou st�le kultivovať?

Učiteľ: �no, samozrejme, �e sa m��e kultivovať. Ale ako som povedal, Dafa vesm�ru je v�ezahŕňaj�ci. Z pohľadu jednej konkr�tnej �rovne sa Fa stane absol�tnym. R�zne �rovne maj� r�zne Fa a č�m vy��ia �roveň, t�m jasnej�ie je pochopenie princ�pov. Je to preto, �e keď sa naozaj vykultivujete k dovŕ�eniu, bud� určite bytosťami vo va�om vesm�re. Niektor� ľudia potom uva�uj�: �Nerobme si teda starosti so zab�jan�m.� Ka�d�, kto prem��ľa t�mto sp�sobom, určite nem��e uspieť v kultiv�cii. Ak neuspejete v kultiv�cii, nem��ete si dovoliť splatiť tie �ivoty, ktor� ste zabili. Rozumiete, čo hovor�m? Kultiv�cia m��e tieto veci nahradiť, ale mus� to byť opravdiv� kultiv�cia. Karmick� v�sledok sa urč� po dovŕ�en�.

Ot�zka: Ak bol potrat vykonan� pred dvadsiatimi rokmi, keď som o tom nič nevedela a bolo to povolen�, čo sa stane, ak praktizujem teraz kultiv�ciu s takou veľkou karmou?

Učiteľ: Jednoducho sa s�streď na kultiv�ciu. V skutočnosti, kto vie, čo urobili mnoh� z n�s v niektorom zo svojich mnoh�ch �ivotov; a kto vie, koľko karmy z t�ch �ivotov dlhujeme. Dne�n� ľudia v�etci do tohto bodu pri�li s karmou nabalenou na karme; ľudia bez karmy neexistuj�. Zrejme tu nie je nikto, kto nevzal �ivot; zabitie sa nevzťahuje nutne na zabitie človeka. Keď�e ťa m��eme zachr�niť a keď�e si schopn� kultivovať sa a z�skala si Fa, nemysli na tieto veci. Jednoducho sa s�streď na kultiv�ciu a ja urob�m usporiadanie. Ak dosiahne� dovŕ�enie, bude o t�to z�le�itosť dobre postaran�.

Ot�zka: Niekoľko �tudentov Falun Dafa v Nemecku s� lovci. Hovoria, �e l�ky posadaj� ľudsk� tel� a nie s� dobr�. Doteraz som to neprijal.

Učiteľ: Nebudeme hovoriť o l�kach samotn�ch. Je mo�n�, �e nebud� v bud�cnosti existovať. Ale ako kultivuj�ci by sme sa mali pok�siť nerobiť veci, pri ktor�ch sa zab�ja. Okrem toho, m�me milosrdenstvo. Čo sa t�ka posadnutia l�kou, veľa l�ok z�skalo nejak� zvl�tne sily; niektor� l�ky nemaj� zvl�tne sily a nie s� schopn� posadn�ť ľudsk� tel�.

Ot�zka: Bude sa bud�ce ľudstvo musieť kultivovať nahor?

Učiteľ: V čase� keď pr�de bud�ce ľudstvo bud� mať takmer v�etci z v�s kultiv�ciu ukončen�; ale ten [čas] tie� pr�de čoskoro. Audio a video nahr�vky nebud� zanechan� pre ľud� v bud�cnosti a oni nebud� poznať moju podobu. Niektor� ľudia hovoria, �e som prezradil mnoh� nebesk� tajomstv�. V skutočnosti ľudia bud�cnosti nepočuli moje vyučovanie Fa. Ľudia na ulici teraz nepoznaj� a nepočuli Fa. Samozrejme, ak naozaj praktizujete kultiv�ciu, dosiahnete dovŕ�enie a od�dete, potom vyučujem Fa Bohom. Tak�e nebesk� tajomstv� neboli prezraden� ľuďom. Bud�ci ľudia vst�pia do ��asn�ho obdobia a bud� mať dosť veľa po�ehnania. Bude pre nich relat�vne ťa��ie praktizovať kultiv�ciu, keď�e v dobrom prostred� nebude tak veľa tr�penia. Tak�e v�bec nebude ľahk� praktizovať kultiv�ciu. Ale na druhej strane, to bude tie� norm�lne � ľudsk� svet nebude tak� tvrd� alebo tak� zl� a bude to obdobie norm�lnej civiliz�cie.

Kultiv�cia je pln� tr�penia. A nie je to obmedzen� len na ťa�kosti, ktor�mi trp�te vy. Predt�m som povedal: �Vysok� miesta s� mimoriadne chladn�.� To, čo som povedal, sa l�i od toho, čo hovoria be�n� ľudia. Keď sa teda va�e sf�ra pozdvihne, v� gong sa zv��i a v�etko ostatn� sa u v�s pr�slu�ne zlep��. V� sp�sob myslenia sa tie� zmen� a zist�te, �e veľmi m�lo ľud� m� s vami niečo spoločn�, o čom by ste sa porozpr�vali. V tomto zmysle sa budete c�tiť veľmi osamel� a budete c�tiť určit� tr�penie vo vn�tri. Potom spolu s t�m pr�de určit� stav: bude sa v�m zdať, �e si m�te menej čo povedať s be�n�mi ľuďmi, m�te s nimi menej kontaktu, dokonca s členmi va�ej rodiny � je ist�, �e to tak bude. Ale to je v�etko norm�lne. Jednoducho rob�me, čo m��eme , aby sme ten vzťah vyv�ili. Je to preto, �e vy naozaj nem��ete byť pova�ovan� za be�n� osobu. Keď�e ste Bohovia a keď�e u� nie ste be�n� ľudia... V minulosti, hneď ako mn�ch, ktor� praktizoval kultiv�ciu, opustil svet be�n�ch ľud�, bol napoly Bohom � samozrejme, dne�n� mn�si nie s� tak� a ani nemaj� t� kvalitu. Prečo sa hovorilo, �e je napoly Bohom, hneď ako opustil svet be�n�ch ľud�? Predt�m, keď niekto, kto sa kultivoval, opustil svet be�n�ch ľud�, preru�il by v�etky spojenia so svetom. Mysl�te, �e bol st�le človekom? Samozrejme, nemohol byť rovnak� ako človek. Ľudia nem��u �iť bez t�ch be�n�ch ľudsk�ch em�ci�. Potom, čo ste praktizovali kultiv�ciu a naozaj ste sa zlep�ili, zist�te, �e nie ste prip�tan� k tomu, k čomu s� prip�tan� ľudia, a �e pova�ujete to, o čom sa ľudia radi rozpr�vaj� , za skutočne nudn�.

Potom tu určite bude rozdiel medzi vami a ľuďmi a t�to medzera sa bude postupne zv�č�ovať. Ale nemali by ste veľmi prem��ľať o tomto aspekte vec�, preto�e keď raz vst�pite do toho stavu, budete pomaly prich�dzať do kontaktu s vecami, s ktor�mi by ste mali prich�dzať do kontaktu, a postupne dosiahnete odomknutie gongu (kaigong) a osvietenie. Vy budete mať svoje pote�enia, ľudia maj� ľudsk� pote�enia a samozrejme Bohovia maj� pote�enia Bohov.

Ot�zka: Deti, ktor� vyr�stli v Spojen�ch �t�toch, nie s� moc dobr� v č�n�tine. Mali by sme ich v bud�cnosti poslať sp�ť do Č�ny?

Učiteľ: M��em v�m povedať, �e som bol na mnoh�ch miestach v zahranič� a tento probl�m som na�iel v�ade, tak�e keď vid�m svojich učen�kov, často im hovor�m toto: určite naučte va�e deti po č�nsky; nem��ete stratiť charakteristiky va�ej �ltej rasy. Keď�e pre v�s niet miesta v belo�sk�ch rajoch, st�le sa mus�te vr�tiť do rajov ľud� �ltej rasy. To, na čom z�le�� najviac, je, �e nem��ete porozumieť skutočn�mu zmyslu Fa, keď Ho �tudujete. Dnes prelo�en� knihy poskytuj� ľuďom proces pochopenia počas prechodn�ho obdobia. Presne ako na�a kniha Falun Gong, je To len niečo pre proces pochopenia vec� u ľud�, pričom v naozajstnej kultiv�cii človek nasleduje Čuan Falun. Knihy prelo�en� do cudz�ch jazykov s� tie� pre v� proces pochopenia. Ak chcete naozaj praktizovať kultiv�ciu, mus�te č�tať origin�lny text. Iba z origin�lneho textu m��ete vedieť, čo je čo. Preklady � bez ohľadu na to, ako dobre s� uroben� � s� povrchn� a nemaj� vn�torn� v�znamy. Preto mnoh� z n�s zistili, �e zaka�d�m, keď č�tate knihu, je to in�; keď č�tate rovnak� vetu z r�znych sf�r, je to �plne in�.

Ot�zka: Niektor� dlhoročn� �tudenti nie s� ochotn� pripojiť sa k diskusii nov�ch �tudentov. Je tento jav v poriadku?

Učiteľ: Ne�iadame pr�sne, aby ka�d� pri�iel praktizovať na cvičebn� miesto. Len v�m hovor�m, �e vykon�vanie cvičen� v skupine a diskusia medzi vami na cvičebn�ch miestach v�m umo�ňuje r�chlo sa zlep�ovať � pom�haj� �tudentom zlep�iť sa. Keď chce niekto praktizovať doma, m��e praktizovať doma � nez�le�� na tom. M�me nejak�ch ľud�, ktor� sa kultivovali dosť dobre, a je pravda, �e dosť veľa z nich praktizuje doma. Ale s� tie� tak�, ktor� nie s� schopn� byť usilovn� a robiť neust�ly pokrok, a dosť veľa z nich nevych�dza z domu. Tak�e to nem��ete zov�eobecniť, ani ich nem��ete n�tiť. Cel� kultivačn� prax je o srdciach ľud�. Keď sa niekto v srdci nechce kultivovať, načo by ste ho n�tili, aby pri�iel, �e �no? Keď sa nechce stať Budhom, ani Budhovia s t�m nem��u nič urobiť. Poč�ta sa iba to, čo človek chce alebo čo chce robiť. Ale c�tite, �e chodenie von n�m, ako sa zd�, pom�ha roz�irovať Fa; vy si mysl�te, �e je to dobr� a presviedčate ho, aby pomohol ostatn�m. V skutočnosti to nie je nevyhnutne tak. Kultivovanie doma a kultivovanie vonku je rovnak�.

Teraz som zistil ďal�� probl�m � samozrejme, nie je to ten probl�m, ktor� si pr�ve vzniesol. V Č�ne sme zistili, �e mnoho dlhoročn�ch �tudentov zo skor�ho obdobia u� nechod� von praktizovať a �e takmer v�etci t�, ktor� praktizuj� vonku, ma nikdy nepočuli vyučovať Fa � je ich veľa. Keď�e toto je forma, v ktorej sa n� Dafa ��ri, t�to forma v�m bola zanechan� a bud�ce gener�cie to bud� robiť t�mto sp�sobom tie�. To je v�born�. To neznamen�, �e t�, ktor� sa vr�tili praktizovať domov, u� nie s� dobr�; mnoho z nich sa u� kultivovalo dosť dobre. Zistili, �e nemaj� nič spoločn�, o čom by hovorili so �tudentmi, ktor� pr�ve začali praktizovať a ktor� nemaj� hlbok� porozumenie Fa � t�to situ�cia sa vyskytuje. Myslia si, �e veci, o ktor�ch ostatn� �tudenti radi hovoria, s� prip�tanosti a c�tia sa nepr�jemne; toto by mohlo byť d�vodom, prečo neprich�dzaj� � t�to situ�cia existuje. Zvyčajne, keď ľudia niečo robia, maj� prip�tanosť alebo z�mer. Keď sa človek kultivoval veľmi dobre, keď nem� �iadne ľudsk� prip�tanosti, nem��e zniesť bytie s ľuďmi. Nem��e zniesť ani jedin� vetu ľud� � ka�d� veta, ka�d� my�lienka a n�pady v mysliach ľud� maj� z�mer. Keď je va�a myseľ čist� a jasn�, keď v nej nič nie je, budete vedieť v�etko, čo si ostatn� myslia. Potom nebudete schopn� vydr�ať ani jednu my�lienku, pohyb, alebo ak�koľvek vetu od ostatn�ch a bude v�s to otravovať. Budete len c�tiť, �e im to nem��ete jasne vysvetliť, a tak nebudete chodiť von � s� tak� pr�pady, ale nie v�etci s� tak�. Mysl�m si v�ak, �e je najlep�ie, keď na�i nov� �tudenti chodia praktizovať von. Prečo? Preto�e v�m to naozaj pom�ha zlep�iť sa. Keď nechod� von praktizovať a namiesto toho praktizuje� doma a pok��a� sa osvietiť k veciam s�m, samozrejme, bude� schopn� sa k nim osvietiť, ale bude to pomal� � kto nechce robiť neust�ly pokrok? Kto sa nechce zlep�iť r�chlo?

Ot�zka: Keď niečo rob�me a nevieme, či by sme to mali robiť, ako pou�ijeme Pravdivosť-S�cit-Zn�anlivosť, aby n�s viedli?

Učiteľ: V skutočnosti to nie je o tom, či by sa niečo malo, alebo nemalo urobiť. Neuvedomujete si, �e ľudia často uviaznu v �pecifick�ch situ�ci�ch a potom nie s� schopn� rozl�iť dobr� a zl�. Prečo som schopn� vidieť v�etko o situ�cii v�voja s�časn�ho ľudstva? M��em vysvetliť v�etko, preto�e nie som vo vn�tri toho. Keď sa na vec pozer�te, nepozerajte sa na ňu, keď ste v nej zamotan�, nehodnoťte vec izolovane a v r�mci tej �pecifickej z�le�itosti. Vymaňte sa z nej a pozorne sa na ňu pozrite, pozrite sa, či je v s�lade s Zhen-Shan-Ren. Ako by to rie�il niekto, kto sa dobre kultivoval, alebo Boh či B�dhisattva? Prem��ľajte o tom t�mto sp�sobom, a hneď ako sa objavia spravodliv� my�lienky, budete to vedieť.

Ot�zka: Zlo�it� prostredie vytv�ra ľud� vysok�ch �rovn�. Prostredie v Č�ne je určite omnoho zlo�itej�ie ako v Spojen�ch �t�toch, tak�e kultiv�cia v Č�ne je r�chlej�ia.

Učiteľ: V�etky s� zlo�it�; s� zlo�it� r�znymi sp�sobmi. Psychologick� konflikty medzi ľuďmi v Č�ne s� veľmi intenz�vne � intrigy medzi nimi s� hrozn�. Ale v Spojen�ch �t�toch je �koda na povrchovej kult�re veľmi v�na a d�monick� povaha je obrovsk�. Človek teda m��e praktizovať na oboch miestach.

Ot�zka: Vzduch je silne znečisten�. Je to pre kultiv�ciu veľmi zl�?

Učiteľ: Nie, pre kultivuj�cich to nie je probl�m. Keď�e va�e telo je postupne nahradzovan� vysokoenergetickou l�tkou, tieto veci v�s nem��u znečistiť.

Ot�zka: M��e kultiv�cia ovplyvniť okolit� prostredie, vr�tane pr�rodn�ho prostredia, spoločensk�ho prostredia alebo vlastn�ho spoločensk�ho okruhu kultivuj�ceho a jeho �ivotn� prostredie, aby sa pohlo k dobrote a smerom k Zhen-Shan-Ren?

Učiteľ: Vytv�ra to tento �činok, no je veľmi jemn� a ned� sa ľahko spozorovať. V�etko, čo sa v�s t�ka, podstupuje jemn� zmeny � zmeny dvoch druhov. Jedna je, �e nejak� sa od v�s čoraz viac vzďaľuj�, a druh�, �e nejak� sa ku v�m čoraz viac pribli�uj� � st�vaj� sa teda čoraz lep��mi. Niektor� v�s opustia �plne, tie, ktor� nie s� dosť dobr�, od�du � to sa stane. Zmeny s� veľmi jemn�.

Ot�zka: Učiteľ, ak� je nakoniec �činok polovičnej lotosovej poz�cie oproti plnej lotosovej poz�cii pri vykon�van� medit�cie?

Učiteľ: Existuje z�kladn� element kultiv�cie, mechanizmus vo vn�tri. Mechanizmus n�ho cvičenia v plnej lotosovej poz�cii je ako stroj. Pohon stroja m� byť in�talovan� t�mto sp�sobom, ale keď trv�te na in�talovan� tamt�m sp�sobom, nebude schopn� nič vyrobiť. Ale nie je to nevyhnutne tak absol�tne, keď�e niektor� ľudia potrebuj� proces postupn�ho zlep�ovania. Ak nedok�ete prekr�iť nohy teraz, sk�ste to robiť postupne. St�le teda m�me sp�soby, ako to zariadiť. Mali by ste sa čo najviac sna�iť dobehn�ť to.

Ot�zka: Keď sed�m v lotosovej poz�cii, ak nem��em dosiahnuť pokoj, nem��em dosiahnuť ani ding. To znamen�, �e moja �roveň je n�zka a nem��em pokročiť k vysok�m �rovniam.

Učiteľ: Ak dok�ete dosiahnuť ding hneď ako si sadnete, je va�a s�časn� �roveň u� dosť vysok�. To u� je nap�san� v knihe. Ak naozaj nedok�ete vst�piť do stavu ding, pova�ujte jednoducho t� my�lienku, ktor� neviete potlačiť, za my�lienku niekoho in�ho. V skutočnosti mi dovoľte povedať, �e ona v prvom rade nie ste vy � je zlo�en� z n�zorov vytvoren�ch po naroden� a my�lienkovej karmy. P�vodne ste chceli sedieť v medit�cii a vst�piť do pokoja, ale prečo to nie je pokojn�? Nepoč�va v�s � m��ete to byť vy? To sa v�ri karma, tak�e by ste to mali pova�ovať za niekoho in�ho. Ako zľahč�te svoje prip�tanosti, budete postupne čoraz viac schopn� dosiahnuť pokoj a va�a �roveň sa bude zlep�ovať tie�.

Ot�zka: V�dy sa c�tim ospalo, keď vykon�vam cvičenia. M��ete mi povedať, či by som mal spať, alebo či je to d�mon a mal by som s t�m teda bojovať?

Učiteľ: Sp�nok samotn� nie je d�mon. Existuje tak� faktor, �e ľudia musia odpoč�vať. To je tie� jedna z vec�, z faktorov, ktor� vytv�raj� vesm�r. Ale ako kultivuj�ci, keď sp�te počas kultiv�cie, m��e to hrať �lohu d�mona a br�niť v�m v kultiv�cii. Nie je to d�mon s�m osebe, ale m��e to hrať t�to �lohu. Ale na druhej strane to m� tie� �činok zosilňovania va�ej v�le. Nemus�te kultivovať svoju v�ľu? Mus�te zosilniť svoju v�ľu a potl�čanie toho je zosilňovanie va�ej v�le � to je tie� kultiv�cia. Pocit ospalosti počas vykon�vania cvičen� je s�m osebe tie� �činkom my�lienkovej karmy.

Ot�zka: R�d by som sa sp�tal, čo presne s� energetick� mechanizmy.

Učiteľ: Energetick� mechanizmy s� dynamick� mechanizmy zlo�en� z veľmi mikroskopick�ch l�tok gongu � l�tok, ktor� ľudia nem��u vidieť. Tie mechanizmy maj� formu, ale ľudia ich nem��u vidieť. Keď va�a kultiv�cia v bud�cnosti dosiahne určit� bod a va�e tretie oko bude otvoren� dosť dobre, budete ich schopn� vidieť. S� ako opasok, biely opasok, ktor� funguje okolo v�ho tela. Ale je prepojen� s Falunom vo vn�tri v�ho poľa elix�ru. Keď cvič�te, s� nepretr�ite zosilňovan�. Č�m s� tieto mechanizmy silnej�ie, t�m lep�ie poh�ňaj� va�e automatick� praktizovanie. To znamen�, �e sa ot�čaj� aj keď pr�ve nevykon�vate cvičenia � pom�haj� v�m praktizovať automaticky. V�etk�ch p�ť cvičen�, ktor� uč�me, pracuje s t�mito mechanizmami. Hoci teda vid�te, �e tu bez pohnutia stoj�te, mechanizmy v�ho tela sa pohybuj� tam a sp�ť a poh�ňaj� premenu cel�ho v�ho tela.

Ot�zka: M� Falunov� raj Falunov� pieseň?

Učiteľ: To je robenie reklamy a poľud�ťovanie vec�. Ako by mohol byť Budhov Fa tak� neseri�zny?! Dne�n� ľudia si Budhov poľud�tili. Ale Budhovia s� neporovnateľne ��asn� Bohovia. V minulosti, keď ľudia spomenuli Budhu, objavil sa pocit bezhraničnej �cty. Dnes ich spom�naj� ľahkov�ne. Obrazy Budhov, B�dhisattiev a Sv�tej M�rie s� vyryt� a umiestnen� na cintor�ny � to je jednoducho r�hanie sa Budhom, B�dhisattv�m a Sv�tej M�rii. S� obklopen� n�hrobn�mi kameňmi mŕtvych. Ľudia nevedia , čo robia. Myslia si, �e je to dosť dobr� a chc�, aby sa Budhovia, B�dhisattvy a Sv�t� M�ria starali o mŕtvych � je to akoby rozkazovali Bohom. Nie je to tak? V skutočnosti s� to v�etko veci zroden� z ľudsk�ch hrie�nych my�lienok. Mnoho čchi-kungov�ch prax� rob� tie tanečn� veci a tie piesne. Čo maj� tie veci dočinenia s kultiv�ciou? Navy�e povzbudzuj� ľudsk� prip�tanosti k em�ci�m (qing). To je pozeranie sa na Budhov, Taov a Bohov s ľudsk�mi my�lienkami a ľudsk�m sp�sobom myslenia. V skutočnosti sa ľudsk� sp�sob myslenia v�bec ned� pou�iť na prem��ľanie o nich. Len keď ste sa kultivovali veľmi dobre a keď u� nem�te tie ľudsk� my�lienky, m��ete dosiahnuť dovŕ�enie.

Ot�zka: �ijeme v stave �so z�merom�. Tieto t��by by sme v na�om be�nom �ivote mali odstr�niť. Niekedy som zm�ten� a to ma znerv�zňuje.

Učiteľ: Hovor�, �e keď sa kultivuje�, c�ti�, �e si si vyvinul určit� �roveň pochopenia Fa a �e by si sa mal zlep�iť a zbaviť sa ist�ch my�lienok; av�ak zistil si, �e tam st�le s� určit� my�lienky a kv�li tomu m� dilemu: �Prečo m�m st�le tak� my�lienky?� a pripad� si v konflikte s�m so sebou. Nie je to tak? Dovoľte mi povedať � u� som to naposledy vysvetlil � keby sme odstr�nili v�etky ľudsk� my�lienky, ktor� v�m umo�ňuj� udr�iavať si �ivot be�n�ho človeka, neboli by ste schopn� zostať medzi be�n�mi ľuďmi ani deň. V�etko, čo ľudia robia, je motivovan� prip�tanosťami, tak�e by ste neboli schopn� zniesť ani jednu ľudsk� my�lienku. Netu��te, ak� je to byť s ľuďmi, keď nem�te tie my�lienky. Tak�e aby ste mohli praktizovať kultiv�ciu medzi be�n�mi ľuďmi, bude v� najvrchnej�� povrch premenen� a v�etky va�e prip�tanosti odstr�nen� a� pri dovŕ�en�.

Ot�zka: Do ktor�ho raja p�jdu ľudia bielej rasy po dosiahnut� dovŕ�enia ?

Učiteľ: O tejto ot�zka sme u� hovorili. Niektor� z n�s mohli vidieť v Čuan Falune obrazy Budhov; niektor� mohli v anglickej verzii Čuan Falunu vidieť Bohov oblečen�ch ako Sv�t� M�ria alebo Je�i� � Bohov s belo�sk�m vzhľadom � v ka�dom jednom slove. Hoci praktizujete n� Dafa... Povedal som, �e sme z budhovskej �koly, ale ja uč�m povahu cel�ho vesm�ru, princ�py vesm�ru � Fa vesm�ru. Tak�e s� v tom samozrejme zahrnut� Bohovia. Ak teda potom beloch dosiahne dovŕ�enie, gong kultivovan� v jeho tele tie� prevezme podobu belocha a po dosiahnut� dovŕ�enia p�jde do belo�sk�ho raja; v�etci cherub�ni (yinghai), ktor�ch kultivuj�, maj� kr�dla. Samozrejme, to ist� plat� pre �kolu Tao.

Ot�zka: Ako človek m��e splatiť karmu za zabitie?

Učiteľ: M�me veľa �tudentov, ktor� sa počas kultiv�cie stretli s nejak�mi nebezpečn�mi situ�ciami � autonehody, p�dy z v��ok a mnoho in�ch pr�hod. Potom sa na�i �tudenti c�tili �ťastne � určite je to hodn� toho, aby bol človek �ťastn�. Samozrejme, ako som vysvetlil vo Fa, toto sa rovn� splateniu veľk�ho mno�stva karmy, ktor� bola v minulosti vytvoren�, a m��e sa to dokonca rovnať splateniu �ivota. Ak za ten �ivot naozaj bolo zaplaten�, va�e meno je vymazan� z pekla, preto�e ste za ten �ivot u� zaplatili.

V skutočnosti si nemyslite, �e sa v�m nič nestalo potom, čo ste boli zasiahnut� � va�e ja, vytvoren� z karmy, naozaj zahynulo. Navy�e, to telo malo my�lienky, srdce a končatiny, ktor� boli tvoren� tvojou zl� karmou; zomrelo pri nehode a bolo zlo�en� v�hradne z karmy. Urobili sme pre v�s tak� ohromne dobr� vec a odstr�nili sme tak� veľk� mno�stvo karmy a zaplatili t�m za �ivoty � nikto in� to nerob�. Rob�me to len preto, �e ste schopn� praktizovať kultiv�ciu. Keď si toto uvedom�te, nebudete mať sp�sob, ako mi poďakovať.

Ot�zka: Ako dosiahneme dovŕ�enie ?

Učiteľ: Odovzd�vame tento n� Fa, aby sme premenili ľudsk� benti na telo Budhu. Touto cestou sa uber�me; nejdeme cestou nirv�ny, ani nepou��vame sveteln� premenu, alebo met�du �vyslobodenie tela� zo �koly taoismu, kde sa bambusov� tyč premen� na ľudsk� telo a umiestni sa do rakvy. Otvorene a d�stojne nech�me ľud�, aby v�s videli dosiahnuť dovŕ�enie, preto�e va�e telo u� bude premenen�.

Ot�zka: Učiteľ povedal, �e človek by mal dobre robiť svoju pr�cu be�n�ch ľud�, pričom sa kultivuje medzi be�n�mi ľuďmi... Chcem si n�jsť pr�cu, v ktorej sa m��em dobre činiť bez toho, aby som na tom str�vil veľa času, aby som mohol venovať viac času kultiv�cii.

Učiteľ: V�etci m�me t�to my�lienku. V�etci si chcete n�jsť ľahk� pr�cu, aby ste mali veľa času na kultiv�ciu a z�roveň boli schopn� odviesť dobr� pr�cu. My�lienka je, koniec koncov, len my�lienkou. Va�e mot�vy s� pravdepodobne v z�ujme praktizovania kultiv�cie. Ale často sa my�lienky nemusia realizovať tak, ako si �el�me, preto�e situ�cia ka�d�ho je odli�n�. Pokiaľ nem�te siln� prip�tanosť � trvanie na tom, �e to chcete robiť určit�m sp�sobom � moje telo Z�kona (fashen) pre v�s veci veľmi dobre usporiada. M��ete mať norm�lnu pr�cu a z�roveň praktizovať kultiv�ciu.

Ot�zka: Niektor�m ľuďom sa zd�, �e č�tanie Čuan Falunu v tradičnej č�n�tine je odli�n� od č�tania v zjednodu�enej č�n�tine, �e je to odli�n� pocit.

Učiteľ: Nezd� sa, �e by to tak bolo. Malo by to byť rovnak�. Je tu jedna vec: keď�e od �kult�rnej revol�cie� v Č�ne pre�lo myslenie ľud� obrovsk�mi zmenami, ľudia z Tchaj-wanu a Č�ňania v z�mor� a v juhov�chodnej �zii alebo in�ch oblastiach maj� v tomto ohľade tro�ku in� sp�sob myslenia. Je to preto, �e m�te sklon č�tať Čuan Falun v tradičnej č�n�tine s tou va�ou predch�dzaj�cou my�lienkou � hneď ako č�tate v zjednodu�enej č�n�tine, c�tite, �e sa mie�ate s vecami z Č�ny, ktor� v�m nie s� pr�jemn�? Je to v skutočnosti va�a ment�lna prek�ka.

Ot�zka: Niekedy, keď č�tam Čuan Falun, nechcem knihu odlo�iť ani vykon�vať cvičenia.

Učiteľ: Keď č�ta� Čuan Falun a nechce� ho odlo�iť, potom č�taj ďalej � to je v poriadku. Je v poriadku vykon�vať cvičenia nesk�r. Je dobr� viac č�tať knihu � �t�dium Fa m� najvy��iu d�le�itosť.

(slovensk� preklad naposledy upraven� 18. 8. 2019) ��